chlapec (2r9m)rozprava ako dievca
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobry den, poprosim Vas o radu. Nas syncek bude mat 3 roky a trapi ma, ze rozprava v dievcenskom rode. Je to velmi zive, zvedave, tvrdohlave a sikovne dieta, zacal skoro chodit (10mesacny krasne sam chodil) a celkovo motoricky bol popredu, rozpravat zacal tiez skor, v roku vedel uz povedat dost slov a 1,5roc uz celkom pekne rozpraval. Teraz krasne rozprava-suvisle vety, vsetko rozumie a aj on si vie pekne sam vysvetlit a zdovodnit, aj ked mu sem tam momentalne vypadne slovicko alebo sa zakokta, lebo myslienky mu idu zrejme rychlejsie ako jazyk. ALe "problem" je v tom, ze rozprava v zenskom rode. Cize akoby bol dievca. Zacalo to asi v lete, dovtedy normalne rozpraval ako chlapec, sem tam nieco povedal zle (na konci "a"), ale to som povazovala za normalny vyvoj reci u deti. Vtedy o sebe hovoril, ze je dievcatko-teda ze chce byt, ma dve sesternice a chcel si obliekat suknicky a saty, co sme mu nezakazovali (ale vysvetlovali, ze on je chlapec a ze chlapci sukne nenosia) a doma sme mu v ramci hry dovolili suknu obliect.
Teraz uz nehovori, ze je dievca ani nic podobne, povie, ze je chlapec, aj vie urcit rozdiel chlapec-dievca, ked rozprava o inych chlapcoch, o bracekovi alebo tatinovi napr. alebo zo skolky kamarati, tak normalne povie spravne v muzskom rode ale o sebe zase ako dievca. Snazime sa mu vysvetlit, ze tak rozpravaju dievcata a aj ho opravujeme,povieme ako to ma povedat spravne, on to aj zopakuje,ale vzapati povie zas nieco a aj to iste slovo a zas zle. Cokolvek ked rozprava, povie spravila, jedla, spala, citala, urobila, skakala, behala,.....Myslela som, ze to je len prechodne, ale uz to trva asi 4mesiace a zacina mi to robit starosti a neviem ako dalej postupovat, ci ho upozornovat, opravovat, dalej vysvetlovat, ako na to vobec reagovat? Dalsim problemom asi je, ze zijeme v zahranici ( Francuzsko) od jeho narodenia, ale obaja sme slovaci a rozpravame sa po slovensky, do kolektivu zacal chodit, ked mal 16mesiacov, vtedy zacinal rozpravat po slovensky a zaroven sa naucil trochu aj par zakladnycch slov po francuzsky. Ale vtedy to este pekne rozlisoval. Potom sme v lete (mal 2roky v maji) 3mesiace boli na Slovensku a zacal sa mylit a po navrate do Francuzska(v oktobri) zacal takto rozpravat uplne. Od septembra je v skolke, zacina hovorit po francuzsky, ale este sa nevie vyjadrovat tolko,aby som mohla posudit, ci by tak rozpraval aj po francuzsky. V skolke nema ziadny problem, chodi tam rad aj si hned pekne zvykol.
V maji mu pribudol surodenec, velmi sa tesil, aj ho velmi lubi, aj ked ziarlivost sa uz dost prejavuje a je k nemu aj dost "surovy", ale to si zrejme este sam nevie uvedomit, ze mu aj ublizuje.
A je prave aj v takom nestastnom obdobi "vzdoru", kedy nevidi ani nepocuje, ked nechce.
Neviem ci je to vsetko len zhoda udalosti, vela zmien pre neho a takto sa to nejak prejavilo, aj ked sa mi tazko veri, zeby to az takuto zmenu osobnosti sposobilo...
Preto mi velmi pomoze Vas nazor ako sa k tomu postavit, ci je to normalne, alebo to treba nejak riesit, pohovor s odbornikom alebo si to nevsimat a prejde to same.
Vopred Vam dakujem za Vas cas.
Zuzana