nerozprava

Dobrý deň pani doktorka, mam na vas jednu otazku mam syna v septembri bude mat 3 rôčky, a vobec nerozprava, vlastne rozprava pri hre take zvlatlanie ako kodo, huuu ked ide auticko a tak . ALe nepovie mi ani mama, daj alebo take základne slovička ked nieco nechce kyve hlavou nie, velmi casto sa stava ze mu nerozumiem, potom sa mi hodi o zem a hrozne place, je teraz v obdobi vzdoru. Počuje dobre, to som si ista lebo ked len zapocuje reklamu z detskej izby tak uteka do obyvacky. Snazim sa s nim vela rozpravat, ale on nechce spolupracovat, ked mu napr. hovorim povedz daj, alebo mama kyve hlavou ked to trva dlhsie tak sa rozjeduje a zas nastupuje plac. alebo ma buchne. Ked som bola za mojou pediatrickou tak povedala ze s navstevou logopeda mam este pockat do septembra. Ja neviem ale mna uz ubija ten kazdodenny boj a zistovanie co asi tak chce. Keby mi aspon rucickami ukazal ale on neukaze a plac je potom u nas ne dennom poriadku , kazdu chvilu za nieco place lebo je to jeho jedina fotma komunkacie. SOm z toho zufala. Poradite mi prosim. Mam navstivit logopeda aj bez odporucania alebo detsku psychologicku velmi rada tam pojde ak nam to aspon trochu pomoze.

Dobrý deň. Neviem si rady so synom. Som z jeho správania zúfalá. Má 16 rokov. Po skončení deviatej triedy sa prihlásil na strednú školu mimo bydliska, musel bývať na internáte. V škole od začiatku si na neho "sadla" učiteľka matematiky. Až tak, že na neho skoro na každej hodine vykrikovala, že čo tam chce, že tam nepatrí, že ho tam nechce vidieť, že čo iné on chce dostať ako päťku atd. atd. Správala sa vulgárne aj k iným. Doma mi o tom rozprával, ale nechcel aby som do toho zasiahla, mal strach, že to bude ešte horšie. Došlo k tomu, že sa syn posťažoval na internáte vychovávateľovi a ten začala vybavovať v škole, učiteľka bola upozornená na svoje správanie. Môj syn pred polročnou písomkou si sadol so spolužiakom, prebrali si učivo, napísal polročnú písomku na 3, napriek tomu na polroka prepadol. V druhom polroku som mu našla doučovateľa matematiky, odmietol k nemu chodiť, vraj on neprepadne. Prepadol. Napriek tomu, že bol na školskej matematickej súťaži, kde z 20 skončil ôsmy.Opravné skúšky robiť nechce, vraj ho táto škola (elektrotechnická) aj tak nebaví. Vybavila som mu prestup na inú školu, kde musí samozrejme začať od prvého ročníka, ale už aspoň sa bude učiť to, čo ho baví. Táto nová škola však nemá internát, tak sme sa dohodli s dcérou, ktorá pracuje v tom istom meste kde je jeho škola, že si zoberú spolu podnájom a budú bývať spolu. Našli sme jeden byt od 1.7. Nasťahovali sa tam. Kedže si chcel nájsť brigádu na leto, súhlasila som, že môže cez týždeň bývať tam a domou bude chodiť na víkendy. Do dnešného dňa brigádu nenašiel.Viem, že si nájsť prácu nie je ľahké, ale on ani nehľadal. celé dni sa fláka s kamarátmi (jeden má 21 rokov, má auto, vraj to chodí opravovať - to je jeho hobby. Keď mu poviem, aby bol doma do pol deviatej, tak sa stále nájde výhovorka, prečo nemohol byť. Zmeškal autobus, pokazilo sa kamarátovi auto a musel mu s tým pomôcť atd. atd. Snažím sa mu vyjsť v ústrety. Nedávno sme sa presťahovali na iné miesto, nemá tu ešte kamarátov, ja chápem, že sa cíti lepšie v mieste školy, lebo tam má kopu kamarátov. Lenže on nedodrží ani jednu našu dohodu! Nerozpráva sa so mnou, len áno, nie, jasné, dobre a tak.... rozhovor so mnou začne len keď niečo potrebuje, alebo si uvedomí, že urobil niečo zle a ospravedlní sa. Bojím sa byť k nemu veľmi "tvrdá" lebo mám strach, že by urobil niečo zlé. Ale takto to ďalej nepôjde. Neviem, či ho mám zobrať domou na prázdniny, alebo ho prinútiť ísť na brigádu (čo myslím si nemá veľký význam, lebo keď nechce, aj tak tam chodiť nebude - alebo áno?) Už sme sa x krát rozprávali, sľuboval, jasné mami, samozrejme mami, dobre mami. Ale nič nerobí. Potom sa mi prizná, že on je veľmi lenivý ale sa snaží nebyť. Čo s ním mám robiť??? Prosím poradte mi. Ďakujem.

Dobrý deň, mám 15mesačnú dcérku... neviem ako začať maličká je od mala také uplakané dieťa. Stále plakala mala problém zaspávať vždy ký sa nevyplakala tak nezaspala. Keď s ňou chodím k lekárovi strašne plače až sa ide zájsť, ešte len sme v čakárni a už plače. Neviem si s ňou poradiť. Ako to máme prekonať ten strach u lekára? Ďalší problém, je strašne závislá na mne vždy ju musím zobrať na ruky ak ju nezoberiem plače. Keď si potrebujem navariť stojí pri mne a buchá ma po nohe. Alebo keď jej strihám nechtiky to je niečo strašné tá sa ide až zájsť od plaču. Teraz najnovšie plače aj keď jej prebaľujem plienku strašne škrieka. Keď zaspáva potrebuje sa hrať s mojimi vlasmi. Viem že to nieje dobré, lebo si zvykne na mňa.Proste ona pri všetkom stršne vreští. Ak sa s ňou hrám s kockami alebo niečo čítame tak vtedy nie .Zatiaľ nič nerozpráva iba tak ma...ta.ba..Za radu ďakujem

Dobry den.
Moj syn zacal velmi skoro rozpravat.Ked mal 15 mesiacov,zacal opakovat vsetky slova,aj tazke a dlhe,postupne ich spajal a ako 18 mesacny hovoril dlhe vety.Aj pediatricka bola prekvapena.Ked nemal este ani dva roky,tak sa zacal zajakavat.Zhorsovalo sa to az do takeho stadia,ze nechcel uz ani nic povedat,lebo sa mu nedalo.Navstivili sme logopedicku,ktora nam to vysvetlila,ze s tym sa neda nic robit,ze vekom by sa mal toho zbavit.Nemame ho upozornovat,pocuvat ho,aby nerozpraval v strese...Este nam doporucila Sativol-homeopatikum.Pri jeho uzivani,sa mu to uplne upravilo.Rozpraval pekne,no po nejakej dobe sa to opat zhorsilo,zase zlepsilo a stale dookola.Nevedeli sme,od coho to moze zavisiet.Boli sme este niekolkokrat u logopedicky,ale vzdy nam povedala to iste.Vzdy s niekolkomesacnym odstupom sme mu nasadili Sativol.No potom ho prestali vyrabat.Teraz ma 3roky a 8 mesiacov a momentalne rozprava katastrofalne.Nikto ho nato neupozornuje,no vidiet na nom,ze ho to strasne hneva.Neopakuje prve slabiky,ale strasne dlho taha tu prvu slabiku,akoby spieval.Som z toho nestastna,ze sa mu to zase takto zhorsilo.Teraz je so mnou doma,ale chcem ho od septembra prihlasit do skolky a neviem si predstavit,ked sa mu zacnu deti smiat,ake to bude mat nasledky.Naozaj sa s tym nic neda robit?Dakujem za radu a pomoc.zanmar

Dobrý deň. Máme dvoch synov, Davidko mal v októbri 2 roky a Kubko v januári oslávil 4 roky. Bývame v malej dedinke, Jakubko tu od septembra chodí do miestnej školky, no kedže som ešte na materskej doma tak chodí iba dopoludnia. Ešte keď bol Kubko malý tak sme si uvedomili vplyv TV na deti a tak sme začali cenzurovať to čo pozerá.Priznávam že pozerajú telku asi trochu viac ako by bolo v hodné ale sú to iba primerané rozprávky z DVD. Preto ma zarazilo keď Sme zistili že v školke pozerajú Tom a Jerry a Počkaj zajac, o ktorých som presvedčená že sú to absolútne nevhodné rozprávky.Kubko začal už aj opakovať, fajčí čo sa dá-kefku, tyčinku... Keď je zlé počasie pozrájú aj tri krát za týždeň. Riaditeľka mi sama povedala že deti majú tieto rozprávky najradšej. Aj mne sa stane, že deti občas vidia v TV niečo nevhodné, napríklad keď sme na návšteve, alebo keď máme novú rozprávku ale od učiteliek ktoré by mali byť profesionálky ma to dosť hnevá. Pýtala som sa iných mamičiek či im to nevadí, no žiaľ som jediná z rodičov. Všetky na to hovoria že to nič nieje a z tých agresívnych prejavov deti vyrastú. Zbieram odvahu a chcem to riaditeľke povedať že mi to vadí. Mám to spraviť? Je vobec v poriadku že v štátnej školke pozerajú také rozprávky? Možte mi dať profesionálne argumenty ktoré by podporili moj postoj k týmto nevhodným rozprávkam, alebo možte ma upokojiť a potvrdiť že je to v poriadku a že sa znepokojujem zbytočne?

moja mala ma 3 roky doma nenosi plienku von a na noc ano. nerozprava, alebo len malo a to:moje.nie, pod sem.
ma strasny strach s doktorov. nehra sa s detmi.je placliva a vyzaduje si neustale mamu.
nemoze mama ani na chvylu oddyst.
ocny kontakt slaby.