Neznasa oblecenie

Dobry den, chcela by som vas poprosit o radu ako postupovat. Moja dcera ma 3,5 roka, v septembri nastupila do skolky, plakala dlho, aj ked sme to vobec necakali, lebo bola velmi spolocenske a odvazne dieta. Casto bola doma, bezne choroby - sopliky... V decembri mala crevny virus a odvtedy uz v skolke nebola. Este ked chodila do skolky, stale s placom sme sli domov, nechcela si dat ciapku, sal, zazipsovat vetrovku, ale nejak sme to stale uhrali. Minuly rok take problemy neboli. Zhorsvalo sa to, s nastupujucou zimou a vacsim mnozstvom oblecenia. Kricala, ze jej je horuco a pod. Teraz je to uplne neunosne. Od Vianoc nikde nechodime, nevieme ju 2 s manzelom obliect, ona vrieska, trha zo seba oblecenie, krici, ze jej je horuco vo vnutri, uz nikdy neprestane, je uplne nepricetna az sa trasie. Aj doma je len na lahko a casto sa vyzlecie uplne a trva to , kym si oblecie aspon jednu vrstvu. Praskli mi nervy, uz som ju aj zbila, myslela som, ze je to truc, ale ona to vobec nevnima. Ako keby v tom obleceni nieco bolo. Ked mala vyklbenu rucku a napravali jej ju, tak neplakala ako pri obliekani. Nie je dobre, kym nedame dolu veci, aj to potom este trva, kym sa upokoji. A von sa neda, lebo si strhne ciapku, neda sa zazipsovat, vyzuva sa, vysuva si oblecenie az pod bradu. Krici, ze jej nie je dobre. Ze je jej horuco, co jej nemoze byt. Lebo uz som skusala aj tak, ze sme vysli von a tak sme sa obliekali, v zime. Ona inokedy nikdy takato nie je, je rozumna, neviem ako postupovat. Zatial sme cakali, ci na to nezabudne, lebo v lete mala taky strach z chrobakov vonku, z obycajneho mravca vrieskala, ked videla na zemi, ale ju to preslo zrazu. Inac nie je bojazliva, ludi ma rada. Doma je rada, hra sa, akonahle sa treba obliekat, uz sa zacne znervoznovat aj pri pomysleni na to, uz si vytahuje tricko a place, ze jej je horuco na brusko a vsade. Aj ked sa jej nieco nedari uz takto reaguje. Nechcem nieco pokazit, nemate skusenosti s takymto spravanim? Bola som sa radit aj u nasej obvodnej lekarky, ona sa s tym nestretla a odporucala nas k pedopsychiatricke, ze jej predpise nejake lieky na utlmenie, ale ze najskor musime prist s malou, aby ju ona pozrela, co nie je take jednoduche. Sama som jej skusala dat par krat ditiaden, ale to nemalo vobec ucinok. Moze to byt nejaka psychicka porucha podla vas? Ako postupovat? Su take lieky na u dietata na mieste? Ja nie som velmi za taku cestu po velmi negativnych skusenostiach v rodine. Co robit, aby sme to este nejak nepokazili? Neviete nam poradit niekoho skuseneho v Kosiciach, ak je to podla vas potrebne? Dakujem velmi pekne. S pozdravom Henrieta.