Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den,
mam 2 - rocnu dcerku, a chcela by som ju naucit, aby zaspavala sama.Mohli by ste mi prosim vas poradit , ze ako to mozem docielit???
Je naucena, ze som pri nej az kym nezaspi a zaspavanie trva pol hodinu az hodinku.
Za odpved vam vopred velmi pekne dakujem
Petra, Partizanske
Určite sa nájde aspoň niekoľko postupov, ako dieťa naučiť zaspávať samé. No ani jeden z nich nie je zaručený. Deti sa totiž líšia od seba aj potrebou blízkosti a telesneého kontaktu počas zaspávania. Je to pre ne spôsob, ako sa cítiť v bezpečí a milované. A to je pre dieťa veľmi výzmané, aj pre jeho ďalší zdravý vývin.
Ak je v izbe sama, bez súrodenca, je možné, že to tiež nepridá jej "chuti" zaspávať sama.
Môžete skúšať striedať sa s nikým pri uspávaní (jeden deň vy, iný deň otec), aby ste mali nejaký čas aj pre seba, môžete jej púšťať počas zaspávania rozprávku z cédečka - nejakú dobu zostaňte s ňou a po týždni, dvoch skúste iba pustiť rozprávky a ísť si po svojom a ak sa bude dožadovať vašej prítomnosti, len ju láskavo vráťte do postieľky, pohladkajte ju... Ak by ale nariekala o dušu, vráťte sa k nej, zostaňte s ňou, kým sa celkom neupokojí.
Prosim o radu, mam syna, ma 2 roky, od narodenia velmi na mna naviazany, avsak pred 4mesiacmi sa nam narodilo druhe dieta, aj ked som maleho pripravovala na braceka, asi to cele nepochopil, od casu co ma zbadal v porodnici s babom odomna boci, jeho prva reakcia bola, ze utekal k svokre a na mna reaguje negativne, ale najvacsi problem mame teraz, ked sa upal na manzela, aj v noci ked nieco potrebuje hlada jeho , stale krici ako nelubi mamu, co zase zranuje mna, problem je aj v tom, ze "najhorsia robota" tj krmenie, prebalovanie, obliekanie, karhanie je na mne, a tulenie a maznanie zostava manzelovi, i ked ho stale uspavam ja, vtedy sa mi da aj popestovat aj pohladkat, okrem toho pri druhom synovi sa nestihnam s nim tolko hrat, ale casu mu venujem dost, dalsi problem je,źe stale uzasne ziarli na mladsieho brata, dokonca ho sem tam "capne", velmi ma to trapi, neviem ako na to, ci mam vsetky povinosti aj uspavanie prenechat muzovi, nech si aj on uzije " tu slast", alebo ako dalej, okrem toho vidim, ze radsej ide k svokre alebo k mojej svagrinej, s ktor. moze byt sam, t.j bez braceka a mna, kde ho nikto nekritizuje a "neuplaca" sladkostami. Neviem, ci sa mam trapit kvoli tomu, ze ma nechce ,alebo to mam brat vsak z toho vyrastie.
Viete, verím, že vás to bolí, keď vidíte, ako váš starší syn reaguje. Musíte si ale uvedomiť, že doteraz ste boli jeho najdôležitejšou osobou v jeho živote a zrazu pocítil, že nie ste tu len pre neho, ale do vášho života vstúpil aj niekto iný, komu venujete veľa svojho (a predtým aj jeho) času.
Nebráňte mu v tom, aby si hľadal aj iné oporné body (vzťahy) v okolí a pomocou nich sa s novou situáciou vysporiadal. Ešte neraz v živote sa bude musieť vysporiadať s tým, že sa situácia zmení a bude dobre, keď bude vedieť, že sa môže obrátiť na viacerých ľudí, ktorí ho podržia. Pokojne tiež nechajte manžela viac sa zapojiť do starostlivosti, aspoň dokiaľ je mladší syn ešte maličký.
Dobry den,
mam 3 mesacnu dcerku, ktora pocas dna celkom dobre zaspi, ale nie na dlho. Na 10 minut a potom je hore. Je zazrak ak spi pol hodinu. Moj problem spociva ale vo vecernom uspavani. Ako ja hovorim "aktivne sa brani spaniu". Krici, je uplne cervena, spotena,a potom stale pije cajika a nieche ani jest co sa jej necudujem. Dost si zvykla na nosenie na rukách a aj na spanie na rukach.Nosi remence, co podla mna je jednym s faktorov ze nechce spat. Nemozem ist ani na zachod, lebo ked ju polozim do postielky a pustim kolotoc zacne plakat. Nepomáha ani hrkalka...nic. Najviac ma trapi to vecerne uspavanie. Viete mi poradit ako sa vysporiadat s takymto problemom? Dakujem
Dôležité je dodržiavať základné zásady pri spaní - dobre vyvetrať miestnosť pred spaním, stíšiť alebo aj celkom vypnúť kúrenie, dieťa pripraviť na spánok - umyť alebo okúpať, nak´miť, prebaliť. Možno sa vám podarilo nájsť si už taký svoj rituál, postup jednotlivých krokov pred spaním. Pri k´mení pred spaním už môžete stlmiť svetlo na minimum, môžete odísť do miestnosti, v ktorej dieťa spáva a podobne. V nosení na rukách ju nemusíte podporovať, čo ale neznamená, že nemôže byť pri vás pritúlená alebo ju nemôžete držať v náručí. Skúste hľadať spôsoby, ako byť pri nej a ušetriť svoju chrbticu - ležať vedľa seba a hladiť malú po chrbátiku, sedieť pohodlne v kresle a držať ju v náručí, sedieť na lopte a držať ju v náručí a jemne sa kolísať (pozor na to, aby ste sedeli bezpečne), ležať na chrbte a malú mať na bruchu...
Dĺžka spánku cez deň je u niektorých detí minimálna, niekedy spia lepšie vonku, v chlade, niekedy sa potrebujú voziť v kočíku, aby spali dlhšie... Spánkový režim dieťaťa a jeho potreba spánku sa ale pomerne rýchlo v prvom roku života mení a preto nezúfajte, možno časom bude jej spánkový režim aj vám viac vyhovovať.
To, že dieťa narieka, keď sa matka stratí z dohľadu, je bormálna vec, najmä u prvorodených detí je to výraznejšie. No jednoducho chvíľku musí vydržať aj bez vás, či už s plačom alebo bez. Postupne sa naučí zabaviť sa alebo keď začne loziť a chodiť, bude chodiť všade s vami :).
Dobrý deň, prave som čitala článok jednej mamičky, ktorás si pýtala Vaše vyjadrenie k tejto knihe. ja som tú metódu tiež začala praktizovať, kedže moja dcéra zaspávala len na prsníku a aj to sa budila po pol hod. a keď som chcela, aby spala dlhšie, musela som byť na blízku a znova ju dať ku prsníku, aby zaspala. V podstate táto metóda bez väčších problémov fungovala celý mesiac, ale len cez deň. Raz zaspala do 30 min., inokedy do hodinky. Večer som si chodila ku nej lihať, ale už to bol pokrok, že zaspavala bez prsnika - mala 7 mes. Začiatkom 9. mes. "akoby uťal." Začala veľmi vyplakavať, najprv večer, teraz už aj cez deň. A keďže nemôžem počuvať,ako veľmi plačka tak znova zaspávame na prsníku na rukách. Ak ju dám bdelú do postielky, spustí plač. Teraz neviem čo ďalej, či som jej tým neznechutila spánok (alebo ako to inak nazvať). Neviem, či sa znova pokúšať napriek silnemu plaču dávať ju do postielky bdelú alebo ju nechať zaspávať na prsníku. Len tým pádom celú noc spí pri mne v posteli (manžel sa odsťahovať do obývačky, pretože sa bojí, aby ju v noci nepriľahol, kedže sa dosť rozťahuje on ale aj dcéra).
Ďakujem vopred za akúkoľvek radu
Pre niektoré deti je naozaj ťažké zostať v postieľke bez matky alebo niekoho blízkeho. V tomto veku, v ktorom je aj vaše dieťa, si dieťa už výraznejšie uvedomuje svoj vzťah k matke (alebo osobe, ktorá sa oň najviac stará) a odlúčenie často prežíva veľmi bolestne. Keďže prvý vzťah je pre ďalší rozvoj dieťaťa veľmi dôležitý, je dobré to mať na zreteli aj pri takých každodennostiach, ako je uspávanie. Ak vnímate, že sa plač vašej dcéry zmenil, že je oveľa naliehavejší, doprajte jej (aspoň prechodne) svoju prítomnosť pri zaspávaní. Nemusí to znamenať, že bude zaspávať na prsníku, ale skôr to, že budete pri nej, bude cítiť vaše teplo, môžete jej spievať, hmkať, trošku ju hladkať, skrátka niečo, čo ju upokojí, stíši a pomôže jej zaspať.
Dobrý deň. Chcela by som sa spýtať na radu, čo robiť so spánkom svojho 21 mesačného syna. Donedávna zaspával tak, že som si k nemu ľahla a do 15 min krásne zaspinkal, ale pred pár dňami si zmyslel, že počas obeda spať nebude a nechce zaspať nijakým spôsobom...Problém je ale, že nedokáže vydržať až do večera, ale zaspáva mi okolo 4-5 poobede, čo je už veľmi neskoro a potom ho musím po hodine budiť, aby mi zase spal v noci...,čo znáša veľmi zle. Včera popoludní bol úž tak unavený, že s plačom zaspával a po jeho zobudení neskutočne plakal asi 15 min..., pretože chcel ešte spinkať.Nedokážem ťahať jeho nočné uspávanie až do noci, pretože máme ešte 9 mesačnú dcéru a tú zase ukladám okolo pol 8 a ráno vstáva okolo pol 6, aj skôr... Ja sa potrebujem taktiež vyspať, keď mám ráno nejako fungovať, inak som hrozne vyčerpaná a potom aj nervózna... Prosím, poraďte nám, čo robiť...Ďakujeme.
Zrejme je to obdobie, ktoré sa ťažko zvláda jednej osobe. Ak je to aspoň trochu možné, podeľte sa o uspávanie s manželom alebo ak s vami niekto býva, požiadajte ho o pomoc (babička, dedko...). Ak to možné nie je, dohodnite si s manželom alebo niekým blízkym, že sa aspoň cez víkend o deti alebo o jedno dieťa postará a vy budete mať priestor trošku dospať, čo ste zameškali cez týždeň.
Dobrý deň, pani doktorka!
Radi by sme sa na Vás obrátili s prosbou o radu.
Máme 13-mesačnú dcérku, s ktorou sme sa nedávno (pred mesiacom) presťahovali do bytu vo väčšom meste. Všetko bolo v poriadku, vyzeralo to tak, že zmena prostredia jej vôbec neprekáža, naopak, teší sa z nových vecí. Prednedávnom však začali trochu problémy so zaspávaním, ale len večer. Režim má viac-menej pravidelný; kým ju umyjeme, nakŕmime a uložíme do postele, je veľmi mrzutá, reaguje na každý podnet neprimerane plačom a vreskom. Keď je už v postieľke, začne skákať, vytešovať sa a dožadovať sa pozornosti, hrania sa. Nepomôže ani vysvetlenie, že už musí ísť spinkať, ani obľúbený plyšák, ani opätovné uloženie, uspávanie, ani snaha o jej "vyčerpanie". Dokonca ani zvýšenie hlasu, keď už situácia prekračuje mieru. Jediné, čo v posledných dňoch účinkuje, je nahnevaný výprask po zadku. Nasleduje srdcervúci plač a po chvíli sa malá upokojí a zaspí. My sme však spolu s manželom nervózni, je nám to veľmi ľúto a bojíme sa, či to nezanechá nejaké následky na jej vzťahu k nám, na jej psychike. Ako to môže malá Vikina vnímať, nie je ešte priskoro na výchovné "pozadku"? Existuje nejaký iný spôsob, ako vyriešiť zaspávanie bez výprasku, ľútostivého plaču, výčitiek a zlého pocitu na oboch stranách? Doteraz sme s Vikininým správaním nemali žiadne väčšie problémy, je milá, spoločenská, vie sa zahrať aj poslúchať, rýchlo sa učí. Doteraz, keď sme ju uložili spinkať (kdekoľvek), behom chvíľky bez problémov zaspinkala.
Mohli by ste nám, prosím Vás, napísať Váš názor na našu situáciu a tiež, od akého veku má zmysel (dieťa ho správne pochopí) fyzický trest vo forme napr. výchovného capnutia po zadku? (Každopádne, snažíme sa mu predchádzať.)
Ďakujeme Vám za Vašu odpoveď vopred!
S pozdravom,
Marika a Dano
Život je zmena. A u detí to platí dvojnásobne. Nikdy nemôžeme ako rodičia rátať s tým, že takto to už zostane.
Zmeny, ktoré nastali vo vašich večrných rituáloch, treba brať do úvahy a zmeniť celý postup tak, aby ste nemuseli používať tresty a aby ste nemuseli kričať. Vaše dieťa je ešte malé a nechápe ešte celkom to, čo hovoríte alebo aj keď to chápe, nedokáže sa podľa too správať. Na to si budete musieť ešte nejaký čas počkať. Uprednostnite teda také uspávanie, pri ktorom sa vaša dcérka upokojí a bude schoná zaspať. Deti niekedy po večernom kúpaní a papaní obživnú, na chvíľu ešte chytia druhý dych. Preto ich v tej chvíli netreba nútiť spať, ale treba robiť také aktivity, ktoré povedú k tomu, že dieťa sa upokojí a zaspí. Ak to bude čítanie rozprávok alebo tiché spievanie či počúvanie tichej hudby alebo len ležanie či hladkanie, na tom až tak nezáleží. Malo by to byť ale niečo, čo dieťa nerozruší, čo mu dá pocit bezpečia a blízkosti, ktoré ho uvoľnia a naladia na spánok.
Po večernej bitke sa síce možno naučí zaspávať sama a bez reptania, ale bude to zo strachu. A to by nemalo byť cieľom.
A čo sa týka telesných trestov, je lepšie sa im vyhnúť a nepoužívať ich vôbec. Rozhodne nie v situáciách, kedy nám tečú nervy a kedy je telesný trest skôr spôsobom odreagovania sa rodiča, než výchovnou metódou.
