Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý den, moj syn ma 26 mesiacov a stále neuspešne bojujeme s plienkami. Aj ked mu to vysvetlujem stále dookola nechápe to a neustále sa bez plieky pomočí a pokaka. Skušala som, rozne sposoby, bezvýsledne. V jeho veku , by to mal aspon chápat, ale on to totálne ignoruje, ked vidí nočník zuteká( skusala som to aj nátlakom- výsledok 0, a fobia z nočníka.). Kedy to konečne pochpí? Ako mam postupovat?
vdaka za odpoved
Dieťa musí získať cit, aby bolo schopné sa pýtať na záchod alebo nočník. A jeho získanie závisí od zrelosti nervovej sústavy. Každé dieťa je v tomto ohľade jedinečné a dozrieva svojím tempom a to tempo treba rešpektovať. Nepomôže vám, ak ho budete trestať, haniť, kritizovať. Pomôže vám, ak mu budete záchod alebo nočník ponúkať, ak budete medzi jeho rovesníkmi, necháte ho, aby videl, ako cikajú alebo kakajú tie deti - najmä ak to už robia na nočníku alebo záchode (a vy to nebudete komentovať slovami: vidíš!?!).
Vaše dieťa má ešte nejaký čas na to, aby sa naučilo, čo treba. Ale v tomto prípade naučilo znamená niečo celkom iné, ako L"natĺcť mu to do hlavy" - treba čakať a ponúkať.
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na 2 otázky.
1. KAKANIE. Mám 2 aj 3/4 ročného syna v novembry bude mať 3r. Už sa postupne začína zbavovať plienok, aj cikať už celom ide pekne do šerblíka aj kakať sa pýta. Ale na kakanie si pýta plienku. Má zvyk pýtať si plienku nevie kakať po sediačky, do záchoda šerblíka. Povie mami chcem kakať, idem tlačiť,cem plienku. Daj plienku. Vie mi to pekne oznámiť, povedať, popýsať ale má zlozvyk nevie " to robiť" posediačky. on sa to poroste tak naučil postojačky, má svoje jedno kakacie miesto , ked stojí a tlačí. Potom mi povie už hotovo, prebaliť. toto však môže robiť do šerblíka, keď už doň pekne ciká ale nie, len plienku si pýta. Ak mu ju nedám sa ani nevykaká, zadržiava stolicu. Mám snahu ho viesť k tomu šerblíku na kakanie, ake bez úspechu. Zvyk je zvyk. On si proste zvykol takto kakávať a pýtať si na to plienku a hotovo. Do šerbla to neurobí. Pôjde do škôlky a keďže už má osvojené, samotné pýtanie sa, tak v škôlke nebudú tolerovať, že on to nechce robiť od záchodika ale si na to rovno pýta plienku. Skúšala som dať k šerblíku oblúbenú hračku alebo inú motiváciu a nič. Zvyk kakať postojačky je silný. Ako postupovať?
2. REČ. v novembri bude mať 3 roky. Slovnú zásobu má bohatú. Pomenovať vie naozaj všetko. Ale má svoju reč. Veľa slov si skracuje ,skomolí. Nevie povedať R ani L, ani V. Mekčenové písmená povie pekne š, ť, č používa v slovách pekne. no veľa slov si hovorí posvojom. Čokoláda je čokoka. babka je baka. voda je oda. ponožka sú pumiky, bicykel je bikise, tepláky sú tepaky, treska je teka, vtáčik je táčik atď. Chápem, že nevie vyslovovať R je ešte v jeho veku v norme, ale nevie používať v slovách hlásky L a V a preto si hladá výrazy svoje ako pomenuje danú vec. Tým pádom si slová hovorí posvojom. Chcela by som vedieť, či je to ešte vporiadku alebo by bolo vhodné už logopédia? Ako doma popracovať na správnej výslovnosti a naučiť ho vyslovovať L aj V. Je dobré ho upozorňovať ak povie zle ho opravovať? Alebo opravovať ho nie ej vhodné? V ako veku vie dieťa používať a vyslovovať L a V ?ďakujem
S kakaním by som ja osobne "nevymýšľala" - mne sa zdá vhodnejšie, ak kaká, hoci aj do plienky, a nezadržiava stolicu, lebo zadržiavanie ťažšie odstránite a môže mať aj zdravotné dôsledky.
Môžete ale zakaždým mu dať na výber, či chce ísť kakať na záchod, nočník alebo do plienky. A jeho výber tolerovať a nekomentovať.
Niekedy môže zafungovať aj motivovanie dieťaťa - ak viete, že má niečo veľmi rád, túži po tom veľmi, môžete sa s ním skúsiť dohovoriť, že ak sa raz vykaká do nočníka/záchoda, dostane to niečo (malo by to byť ale primerané tomu jednému vykakaniu). Potom mu môžete sľúbiť niečo trochu väčšie za povedzme tri alebo päť vykakaní (každé kakanie značte na list papiera nejakým príjemným symbolom - slniečkom alebo motýlikom...).
Dobry den, poprosila by som vas o radu lebo uz neviem ako dalej. Synček ma 3,5 roka,chodi do skôlky uz. Plienky uz nema,ani na noc, skôlka nam vlastne pomohla aj co sa týka plienok aj cumlika,ale len v skôlke. Akonahle prisiel domov tak ho mal stale. Nepomohlo ani to ked sme povedali ze deticky v skôlke uz nenosia cumlik. Teraz sme v stave kedy cumlik nemusi mat v skôlke, niekedy ani ked pride domov si na neho nespomenie,ale niekedy ho ma cele poobedie. Poradili by ste mi ako sa ho zbavit? Robime v niecom chybu? Uz mi skusali ine mamicky poradit ze ho ma niekomu darovat,nejakemu babätku alebo mikulasovi,ale u nas to nefunguje, lebo on ho dat nechce. A ked mu ho jednoducho nedam spusti taky plac, ze z placu aj vracat zacne. Ma mladsiu sestricku ktora ma 2 roky a ona tiez nosi cumlik, mozno aj preto sa ho nechce vzdat. Poradite mi?
Ja myslím, že je to dobrý začiatok, ak bol schopný vzdať sa cumľa v škôlke. A píšete, že už niekedy aj doma chodí bez neho, čo je ďalší krôčik, ďalší pokrok. To je dobré znamenie, lebo to znamená, že postupne bude schopný sa ho vzať, resp. si ho nahradí nejakým primeranejším zaobchádzaním so stresom, napätím, nepohodou.
Dobry den,
mam trojmesacneho synceka, a problem s kupanim. Ked bol uplne malicky tak kupanie vecer miloval, zhruba na konci druheho mesiaca zacal strasne plakat vo vanicke. Zmenili sme sposob kupania, davali sme ho do velkej vane s velkym mnozstvom vody, ktora ho nadnasala a nedotiahol ani na dno ani na boky vane - a strasne sa mu to pacilo, sa usmieval od ucha k uchu. Ale teraz na konci tretieho mesiaca je opat pri kupani plac, dokonca uz ked ho idem vyzliekat tak place ako o zivot - nieiedy aj pri vymene plienky, co si mysli ze ideme do vody. Prosim poradte, ako zabezpecit, aby sa z kupania opat tesil? dakujem
Možno by ste mohli skúšať striedať rôzne spôsoby "očisty tela" - jeden deň ho len vyutierať vlhkým vlažným uterákom a zadoček a genitálie umyť pod tečúcou vodou tak, že dieťa budete držať na rukách. Druhý deň môžete dieťa položiť na kúpacie lehátko do malej vaničky a tú dať do veľkej vane, tak ho pridŕžať a druhý z vás jemne pustenou sprchou dieťatko navlhčí a poumýva. Niekedy snáď môže byť nápomocné plávanie - chodiť s ním na bábätkovské plávanie.
Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.
Spätný chod vo vývine, ako ste to pekne nazvali, je možnou reakciou dieťaťa na príchod súrodencov. Samozrejme, že to je prechodná záležitosť a zvyčajne po kratšom čase dôjde k pozitívnej zmene, k zmene k lepšiemu. Váš syn zrejme ešte dokázal tie dva mesiace čeliť frustrácii, ktorú priniesli so sebou dvojčatá, resp. zmena, ktorá nastala ich narodením, no po dvoch mesiacoch mu mohli dôjsť jeho vnútorné zdroje a začala sa prejavovať jeho reakcia. Je nevhodné dieťa za takéto prejavy trestať, kričať na neho a podobne, pretože je to nevedomá reakcia, navyše pochopiteľná, pretože záťaž dieťaťa pri príchode súrodencov je veľká.
Dieťa môžete zapájať do starostlivosti o súrodencov, no citlivo a hlavne do takých vecí, ktoré zvládne. Je to tiež jedna z ciest, ako staršie dieťa môže nadobudnúť stratenú pozíciu v rodine, ak vyzdvihneme jeho dôležitosť voči mladším deťom, no primerane a citlivo, aby nemalo dojem, že sa od neho očakáva neviem-aká zodpovednosť. Zodpovednosť je na rodičoch, no drobná pomoc najstaršieho môže významne pomáhať matke či rodičom pri starostlivosti o mladšie deti.
Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...
Dieťa má domov tam, kde má rodičov. Takže ak vy ste tá osoba, s ktorou trávi čas nepretržite, pravdepodobne má domov tam, kde ste aj vy. Kto mu môže chýbať, je otec vášho dieťaťa, s ktorým ste len v určitých obdobiach. Je to také niečo ako novodobý nomádsky spôsob života - raz ste tu, potom v cudzine, putujete.
Píšete, že nemá kamarátov. No to sa dá ľahko napraviť napríklad tým, že si nájdete niekoho napríklad v nejakom blízkom materskom centre alebo tam, kde bývate - určite vaši susedia majú nejaké deti a pravdepodobne by im nevadilo, keby ste išli spolu s nimi na ihrisko. Prípadne môžete chodiť do škôlky na dvor hrať sa so škôlkármi v čase, keď aj oni sú vonku... Takisto nejaké krúžky pre malé deti s rodičmi - pohybové, výtvarné... Možnosti sú, hoci záleží aj od miesta, kde bývate (na Slovensku alebo aj v zahraničí).
Ak by ste potrebovali "povŕtať sa" v tom viac, vyhľadajte konzultáciu psychológa osobne.
