odlucenie

Dobry den. Mame 13 mesacneho synceka, zdraveho, velmi sikovneho, aktivneho a zvedaveho....Zijeme s manzelom v zahranici a kedze manzel pracuje, som s malym vacsinou sama. Nemame nikoho, kto by nam ho na chvilu postrazil a pod. POkial mame navstevu alebo ideme k niekomu na navstevu, vsetko je v poriadku, maly sa druhych ludi neboji, pokial sme tam aj my, zda sa nam byt spolocensky typ. K mojim rodicom cestujem len tak 3 krat do roka a hoci vtedy by mi mamina chcela pomoct, maly akoby citil,ze by som napr.chcela ist von bez neho a pod a je mimoriadne na mna upnuty, takze je to v podstate este horsie, ako ked sme doma samy. Zrejme citi moje napatie, dokonca i mojej mamy? MInuly mesiac bola moja mama u nas na navsteve a ked si po par dnoch na nu zvykol, isla som dokonca na nakupy a aj sa s babkou hral a vsetko bolo v najlepsom poriadku, dokonca jeden vecer sme isli s mnazelom obaja prec a moja mama ho aj dala spat a aj spinkal pekne. O 3 mesiace planujeme ist na 5 dni na taku kratsiu dovolenku a neviem, ci mozem nechat syna na tie dni s mojou mamou, ci mu to nejako psychicky neublizi, predsa to bude dlhsie, nielen par hodin, alebo ho mame radsej zobrat so sebou? POkial by som prisla k mojim rodicom par dni pred nasim odchodom a nechala ho si na nich opat zvyknut.....Prosim, aky je Vas nazor? Dakujem pekne, Lubica.

dobrý deň pani doktorka, veľmi rada by som Vás poprosila o radu pri výchove našej 22 mes. dcéry. Je to zlaté mile dievčatko, doteraz sme s ňou nemali žiadne problémy. opíšem Vám našu situáciu: keď mala Emka 16 mes, narodil sa jej braček, myslím, že situáciu sme zvládli, nemala som pocit, že to berie nejako tragicky, rýchlo si zvykla, ale teraz v posladnej dobe mám pocit, že na malého žiarli, a dáva to najavo tak, že chce byť neustále pri mne. Vždy bola na mňa veľmi naviazaná, ale to čo stvára teraz je ozaj veľa. nechce pochopiť, keď kojím malého, že nemôže vyrušovať, musím sa zatvoriť do izby a to celý čas plače za dverami, nieje to tak vždy, ale často. nemôžem ísť sama ani do obchodu, to keď zistí, že niekam idem, spustí taký rev, že ju musím zobrať zo sebou. napríklad na piesku stále kontroluje či som tam, vlastne neustále celý deň sa vypytuje : kde je mama? kde je tato? kde je baba?.... a to stále dookola. na druhej strane mi s veľkou obľlubou vonku uteká a keď na ňu volám úplne ma ignoruje, musím potom za ňou utekať aby sa jej niečo nestalo. a posledné dni má večer totálne hisáky. musím ležeť pri nej keď zaspáva, ale veľa krát, no každý večer začne plakať aj malý a ja musím za ním íst, vždy jej poviem kam idem a že hneď prídem, to spustí taký strašný rev a samozrejme pobudí úplne malého a revú obaja. Jednoducho nodokáže byť chvíľu sama v spálni, neviem ako ju mám učiť samúzaspávať. a skoro každé ráno sa zobudí s takým revom a krčí: kde je mama? lebo spí s manželom, ale majú ozaj super vzťah. aj naobed sa budí s revom a potom ju musím 20 min. mojkať aby bolo dobre. neviem čo môžem od nej chcieť v tomto veku, čomu je schopná porizumeť. neviem už ako mám reagovať, keď spustí ten svoj rev.
Ďakujem veľmi pekne za rady, s pozdravom Zuzana z Trnavy.

dobry vecer, chcela by som vas poprosit o nazor na odlucenie 9 mesacnych deti od matky. Idemv decembri na laparosk.operaciu pruhu, a o moje dvojicky sa postara svokra, chce si ich zobrat na 10 dni k sebe domov (110 km daleko) a chce, aby sme pricestovali az na vianoce. Bojim sa, ze deti toto odlucenie mozu zle znasat, bojim sa aby na mna "nezabudli" a nenaviazalli sa velmi na babku. Ja osobne toto odlucenie znasam zle. Este sa obavam, ze sa im narusi denny rezim a ze ich stari rodicia rozmaaznaju, ved oni budu na nich dvaja, ale ja som doma len jedna.

Dcérka bude mať 1.júla 2 roky a pred pár dňami sme dostali papier o prijatí do škôlky od septembra. v našom materskom centre prebieha pre deti od 2rokov projekt hráme sa na škôlku. dieťa tam ráno rodič odnesie a o 3hodinky sa preň vráti, pričom medzitým má program ako v škôlke s bývalou pani učiteľkou, ktorá je už na dôchodku. chcela som sa opýtať na váš názor, či by ste takýto program vnímali ako pozitívum, alebo skôr ako zmätočné, keďže by si už zvykla na niečo a od septembra by šla do iného priestoru, k inej učiteľke a v inom kolektíve. ďakujem za odpoveď

Dobry den prajem, mam 30 rokov, 2 rocneho syna a zijem v zahranici. Necakane sa mi ponukla velmi vyhodna pracovna ponuka, na ktoru musim zareagovat v priebehu dvoch tyzdnov...Ponuku by som brala okamzite, keby som mala vyriesenu otazku mojho dvojrocneho synceka.Jedinou moznostou je momentalne zverit syna opatrovatelke.Islo by o rodinnu znamu, ktora roky pracovala v skolke, nasho syna ma velmi rada, a rozumeju si, napriek tomu, ze sa nevidame casto.Postrazila by ho velmi rada a ochotne.So synom sa dokazu spolu prehrat hodiny bez toho aby ma syn hladal...syn vsak nie je zvyknuty byt bezo mna dlhsie ako dve hodinky, este sme to ani neskusali.Ako co najrychlejsie a co najmenej bolestne zvyknut syna na tuto prenho novu osobu? napriek tomu, ze ju pozna, mam strach, ako zvladne niekolkohodinove odlucenie od mamy. Dieta je pre mna prvorade, a preto by som chcela poprosit o Vasu odbornu odpoved na otazku, ci je uz dvojrocne dieta schopne zostat 4-5 hodin denne bez matky, bez toho aby trpelo. Ci je vobec schopne ''pochopit'' situaciu....a ak ano, ako postupovat pri zoznamovani s opatrovatelkou v takom kratkom casovom obdobi...za odpoved velmi pekne dakujem a prajem krasny den

Dobrý deň, chcela by som Vás poprosiť o radu a názor. Máme 4-ročného syna, s ktorým sme doteraz nemali žiadne väčšie problémy či ťažkosti. Teraz sa v jeho živote udiali dve väčšie zmeny. Máme doma sedemtýždňovú dcérku. Syna sme na jej príchod dopredu pripravovali, aj ju prijal podľa môjho názoru veľmi dobre. Pomáha pri prebaľovaní, neustále ju bozkáva. Viem, že ho to určite mení, asi ako každé iné dieťa. No a tá druhá udalosť, s ktorou zrejme aj súvisí to, na čo sa Vás budem pýtať - pred dvoma týždňami bol žiaľ kvôli rotavírusovým hnačkám hospitalizovaný na infekčnom oddelení. Prvú noc tam bol na infúziách sám, keďže manžela prijali na základe výnimky (syn má viac ako tri roky) až nasledujúce ráno. Všetci ho ale chválili, že bol poslušný a pekne spolupracoval, ani veľmi neplakal. Aj teraz mu všetko, prečo tam bol, čo mu robili, vysvetľujem. Diagnostikovali mu tam aj zápal spojiviek, očká mal veľmi unavené, červené, neustále si ich chytal. No a teraz sa stáva, že žmurká očami. Nerobí to však napríklad keď si rukou podopiera hlavu (a to robí teraz dosť často), keď pozerá TV alebo je vonku alebo niečo sústredene robí. Akonáhle však je len tak, "bez činnosti", žmurká. Som z toho zmätená a nešťastná. Neviem či to súvisí ešte s tým zápalom, ale to by zrejme žmurkal stále. Boli sme aj u očnej, zrak má v poriadku. Alebo sa tým snaží na seba upozorňovať, naozaj neviem. Skúšala som sa o tom s ním aj rozprávať. Prosím Vás o vysvetlenie, ak sa to dá, ako vznikajú takéto stavy, ako to treba riešiť, či z toho dieťa vyrastie alebo to nedajbože pretrvá a zafixuje sa. Vopred ďakujem za odpoveď.