plačlivosť, ignorácia
, Autor: Registrovaný používateľ
dobrý deň pani doktorka, veľmi rada by som Vás poprosila o radu pri výchove našej 22 mes. dcéry. Je to zlaté mile dievčatko, doteraz sme s ňou nemali žiadne problémy. opíšem Vám našu situáciu: keď mala Emka 16 mes, narodil sa jej braček, myslím, že situáciu sme zvládli, nemala som pocit, že to berie nejako tragicky, rýchlo si zvykla, ale teraz v posladnej dobe mám pocit, že na malého žiarli, a dáva to najavo tak, že chce byť neustále pri mne. Vždy bola na mňa veľmi naviazaná, ale to čo stvára teraz je ozaj veľa. nechce pochopiť, keď kojím malého, že nemôže vyrušovať, musím sa zatvoriť do izby a to celý čas plače za dverami, nieje to tak vždy, ale často. nemôžem ísť sama ani do obchodu, to keď zistí, že niekam idem, spustí taký rev, že ju musím zobrať zo sebou. napríklad na piesku stále kontroluje či som tam, vlastne neustále celý deň sa vypytuje : kde je mama? kde je tato? kde je baba?.... a to stále dookola. na druhej strane mi s veľkou obľlubou vonku uteká a keď na ňu volám úplne ma ignoruje, musím potom za ňou utekať aby sa jej niečo nestalo. a posledné dni má večer totálne hisáky. musím ležeť pri nej keď zaspáva, ale veľa krát, no každý večer začne plakať aj malý a ja musím za ním íst, vždy jej poviem kam idem a že hneď prídem, to spustí taký strašný rev a samozrejme pobudí úplne malého a revú obaja. Jednoducho nodokáže byť chvíľu sama v spálni, neviem ako ju mám učiť samúzaspávať. a skoro každé ráno sa zobudí s takým revom a krčí: kde je mama? lebo spí s manželom, ale majú ozaj super vzťah. aj naobed sa budí s revom a potom ju musím 20 min. mojkať aby bolo dobre. neviem čo môžem od nej chcieť v tomto veku, čomu je schopná porizumeť. neviem už ako mám reagovať, keď spustí ten svoj rev.
Ďakujem veľmi pekne za rady, s pozdravom Zuzana z Trnavy.