Kde sme urobili chybu
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň, obraciam sa na Vás s prosbou o odpoveď. Máme 9 roč. syna, s ktorým v posledných mesiacoch je na nevydržanie. Vcelku je to milý, v škole dobrý žiak, má i kamarátov. Hoci má už svoj vek, stále sa ma aj viackrát denne vypytuje, či ho ľúbim, či ho mám, rada. Keďže je jediný v rodine, máme ho všetci veľmi radi, ale problém je v tom, že niekoľko dní v týždni je zlatý a poslušný syn, a keď si myslím, že už sa polepšíl, vtedy pre hocičo, alebo mu niečo nedovolíme, sa vie tak rozzúriť, že je riadne v amoku. Začne nám nadávať, robiť prieky, zúriť, sácať do nás, proste hrôza. kričí, zúri a je mi ho ľúto, že sa tak sám ničí. Snažili sme sa to riešiť rôzne po dobrom, dohovorom i po zlom. Niekedy nás vyprovokuje až hrôza. Po takom pre mňa veľmi ťažkom a zlom zážitku príde s prosíkom,ľúb ma mamka, ja už budem dobrý, ja už sa polepším, sľubujem, sľubujem, pár dní je ako med, kým sa tá zlosť v ňom znova nenazbiera. Boli sme na neurológii , tam všetko bolo v poriadku. ďakujem Simona Humenné