Puberta?
, Autor: Registrovaný používateľMám 7 ročného syna. Veľmi ho už zaujíma ženské telo. Takže hormóny asi pracujú. Je ale veľmi vzdorovitý, ľahko vybuchne, je nervózny. Už si pomaly nevieme rady. Môže to byť spojené s obdobím puberty? Ďakujem
Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Mám 7 ročného syna. Veľmi ho už zaujíma ženské telo. Takže hormóny asi pracujú. Je ale veľmi vzdorovitý, ľahko vybuchne, je nervózny. Už si pomaly nevieme rady. Môže to byť spojené s obdobím puberty? Ďakujem
Sedemročné deti nie sú zvyčajne ešte v puberte. U chlapcov sa obdobie predpuberty začína zhruba okolo desiateho jedenásteho roka a puberta nastupuje okolo trinásteho štrnásteho roka. Je to ale individuálne, teda môže to prísť aj skôr alebo neskôr.
Jeho správanie môže súvisieť aj s inými vecami, ako sú hormóny. Skúste porozmýšľať, či sa neudiala nejaá zmena v jeho alebo vašom živote, ktorá by ho mohla ovplyvniť (začal chodiť do školy, zmenila sa im učiteľka oproti predchádzajúcemu roku, zmenili ste prácu, bydlisko...).
Dobrý deň!Mám 9- ročnú dcérku.Od minulého leta sa veľmi zmenilo jej správanie.Býva častejšie podráždená, občas "nevie čo by mala robiť"(nuda), s kamarátkami čo mala rada si nemá čo povedať,je veselá a zrazu smutná...Pripadá mi to ako prichádzajúca puberta.Ale nie je to skoro?V škole sa dobre učí,trénuje spol.tance,je u detí obľúbená.Fyzicky je vyspelá,bolievajú ju prsíčka.Mávala migrény,boli sme na rôznych vyšetreniach ktoré boli negatívne.Odkedy užíva istý prípravok,bolesti hlavy nemá.Môže byť zmena nálad už puberta?Doma sa nič nezmenilo, kamarátka-psychologička tvrdí,že sme harmonická rodina,z našej strany dôvod nevidí...ďakujem za odpoveď!
Hormonálne zmeny u dieťaťa vo veku vašej dcéry už môžu prebiehať. Ak už vidieť aspoň malé zmeny na jej tele, napr. na prsiach, tak sa tam už niečo musí diať aj hormonálne. No niekedy ťažkosti, ktoré popisujete, môžu súvisieť aj s preťaženosťou.
Dobrý večer. Poprosím vás o názor, lebo niekedy už neviem ako mám správne reagovať na správanie môjho 14 ročného syna. Viem, že je v období puberty. Je velmi negativne naladeny, všetko ofrfle, nič nepochváli, jeho odpovede su nie, nemam, nič nebolo v škole, nič nové,zabudne povedat o znamke, nikdy nič sám od seba nepovie - nie je zakríknutý, v spoločnosti niektorých ludí je vysmiaty, spokojny, vesely, ale s rodičmi je uuuuplne vymeneny.. Snazím sa ho chválit, pytam sa o skole, o kamaratoch - no po pár minútach pri jeho negativistickych odpovediach, viacmenej jednoslovnych ma prejde trpezlivost a radsej som ticho. Komunikovat zacne len ked nieco potrebuje..Je to normalne? Potešte ma, že je to len pubertou a vyrastie z toho. Aj ked sa deti nemajú porovnavat, jeho brat je pravy opak, slnko, vysmiaty, porozprava co bolo a tak..ma sice 11 rokov, mozno nas to este len čaka...ale pre mna je to nejako moooc naročné..neviem ako to so starsím synom riešit. však mama je na to, aby mu pomohla prekonat toto vývojové obdobie...
Možno on nepotrebuje "prekonávať" nič také. Možno sa len prirodzene vzďaľuje od vás, rodičov, čo je dôležitá fáza vo vývine, aby sa dieťa mohlo dostatočne odpútať od pôvodnej rodiny a "vydať sa do sveta". Vidíte sama ten rozdiel medzi 11 a 14 ročným človekom, ten posun smerom od vás. V neskoršom veku, keď sa syn dostatočne od vás vzdiali, sa bude môcť zase priblížiť. No nejako to dovteda budete musieť prežiť vy, lebo je to bolestivé a niekedy zraňujúce a podobne. No je to vaša vec sa s tým vysporiadať.
Ak je vysmiaty s inými ľuďmi, je to dobrý znak, prípadne sa môžete spýtať učiteľky, ako sa jej javí, či je so spolužiakmi v dobrej nálade a podobne. Ak áno, potom je možné, že sa naozaj jedná len o prirodzené vysporadúvanie sa s autoritou. Ak by ale ani so spolužiakmi a kamarátmi nebol veselší a zhovorčivejší, bolo by na mieste konzultovať situáciu so psychológom - osobne.