puberta?

16. 12. 2009 (22:14) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý večer. Poprosím vás o názor, lebo niekedy už neviem ako mám správne reagovať na správanie môjho 14 ročného syna. Viem, že je v období puberty. Je velmi negativne naladeny, všetko ofrfle, nič nepochváli, jeho odpovede su nie, nemam, nič nebolo v škole, nič nové,zabudne povedat o znamke, nikdy nič sám od seba nepovie - nie je zakríknutý, v spoločnosti niektorých ludí je vysmiaty, spokojny, vesely, ale s rodičmi je uuuuplne vymeneny.. Snazím sa ho chválit, pytam sa o skole, o kamaratoch - no po pár minútach pri jeho negativistickych odpovediach, viacmenej jednoslovnych ma prejde trpezlivost a radsej som ticho. Komunikovat zacne len ked nieco potrebuje..Je to normalne? Potešte ma, že je to len pubertou a vyrastie z toho. Aj ked sa deti nemajú porovnavat, jeho brat je pravy opak, slnko, vysmiaty, porozprava co bolo a tak..ma sice 11 rokov, mozno nas to este len čaka...ale pre mna je to nejako moooc naročné..neviem ako to so starsím synom riešit. však mama je na to, aby mu pomohla prekonat toto vývojové obdobie...

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Možno on nepotrebuje "prekonávať" nič také. Možno sa len prirodzene vzďaľuje od vás, rodičov, čo je dôležitá fáza vo vývine, aby sa dieťa mohlo dostatočne odpútať od pôvodnej rodiny a "vydať sa do sveta". Vidíte sama ten rozdiel medzi 11 a 14 ročným človekom, ten posun smerom od vás. V neskoršom veku, keď sa syn dostatočne od vás vzdiali, sa bude môcť zase priblížiť. No nejako to dovteda budete musieť prežiť vy, lebo je to bolestivé a niekedy zraňujúce a podobne. No je to vaša vec sa s tým vysporiadať.
Ak je vysmiaty s inými ľuďmi, je to dobrý znak, prípadne sa môžete spýtať učiteľky, ako sa jej javí, či je so spolužiakmi v dobrej nálade a podobne. Ak áno, potom je možné, že sa naozaj jedná len o prirodzené vysporadúvanie sa s autoritou. Ak by ale ani so spolužiakmi a kamarátmi nebol veselší a zhovorčivejší, bolo by na mieste konzultovať situáciu so psychológom - osobne.