ako postupovať?

dobrý deň, vážená pani doktorka, chcem Vás poprosiť o radu ohľadom mojej 8mesačnej dcérky. Má problém so zaspávaním (a niekedy to robí aj cez deň). Keď ju ideme uložiť do postieľky, začne sa v nej hádzať kopať nohami a plakať, potom sa chytí kraja a postaví na nohy a plače. Niekedy to vyzerá iba ako premazovanie, akoby sa jej niečo nepáčilo, no keď ju tak nechám, tak to vyústi do poriadneho plaču (niekedy to vyzerá ako až panický plač). Začína sa takto správať aj v noci, pritom nevie zaspať ani keď je pri mne, či manželovi. Keď si ju dáme k sebe do postele, tak sa po nás iba "šplhá", stavia sa na nožičky (to sa len nedávno naučila), no pritom zas poplakáva, ale zaspať nezaspí, aj keď jej od únavy padá hlavička. Vyzerá to, akoby sa len nevedela uložiť. S manželom sa hádame, on tvrdí, že ju tak mám nechať, nemôže si zvykať, že ju zakaždým hneď z postieľky vyberiem. No ja neviem, ja zas beriem ohľad na to, či nie je ešte predsa len príliš malá. No na druhej strane sa bojím, aby som neurobila chybu, aby som ju nakoniec skutočne nerozmaznala. Ako mám ďalej postupovať? Neviem, je to moje prvé dieťa. Kedy je dieťa pripravené na takéto praktiky typu: teraz máš spinkať, tak budeš spinkať!? Mám sa k tomu postaviť s takýmito výchovnými metódami, alebo sa k nej ešte správať ako k bábätku, ktorému je ešte všetko dovolené?Ďakujem Vám veľmi pekne za pomoc.

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať na 2 otázky.
1. KAKANIE. Mám 2 aj 3/4 ročného syna v novembry bude mať 3r. Už sa postupne začína zbavovať plienok, aj cikať už celom ide pekne do šerblíka aj kakať sa pýta. Ale na kakanie si pýta plienku. Má zvyk pýtať si plienku nevie kakať po sediačky, do záchoda šerblíka. Povie mami chcem kakať, idem tlačiť,cem plienku. Daj plienku. Vie mi to pekne oznámiť, povedať, popýsať ale má zlozvyk nevie " to robiť" posediačky. on sa to poroste tak naučil postojačky, má svoje jedno kakacie miesto , ked stojí a tlačí. Potom mi povie už hotovo, prebaliť. toto však môže robiť do šerblíka, keď už doň pekne ciká ale nie, len plienku si pýta. Ak mu ju nedám sa ani nevykaká, zadržiava stolicu. Mám snahu ho viesť k tomu šerblíku na kakanie, ake bez úspechu. Zvyk je zvyk. On si proste zvykol takto kakávať a pýtať si na to plienku a hotovo. Do šerbla to neurobí. Pôjde do škôlky a keďže už má osvojené, samotné pýtanie sa, tak v škôlke nebudú tolerovať, že on to nechce robiť od záchodika ale si na to rovno pýta plienku. Skúšala som dať k šerblíku oblúbenú hračku alebo inú motiváciu a nič. Zvyk kakať postojačky je silný. Ako postupovať?
2. REČ. v novembri bude mať 3 roky. Slovnú zásobu má bohatú. Pomenovať vie naozaj všetko. Ale má svoju reč. Veľa slov si skracuje ,skomolí. Nevie povedať R ani L, ani V. Mekčenové písmená povie pekne š, ť, č používa v slovách pekne. no veľa slov si hovorí posvojom. Čokoláda je čokoka. babka je baka. voda je oda. ponožka sú pumiky, bicykel je bikise, tepláky sú tepaky, treska je teka, vtáčik je táčik atď. Chápem, že nevie vyslovovať R je ešte v jeho veku v norme, ale nevie používať v slovách hlásky L a V a preto si hladá výrazy svoje ako pomenuje danú vec. Tým pádom si slová hovorí posvojom. Chcela by som vedieť, či je to ešte vporiadku alebo by bolo vhodné už logopédia? Ako doma popracovať na správnej výslovnosti a naučiť ho vyslovovať L aj V. Je dobré ho upozorňovať ak povie zle ho opravovať? Alebo opravovať ho nie ej vhodné? V ako veku vie dieťa používať a vyslovovať L a V ?ďakujem

Dobry den.Dnes sme mali rodičovské v MŠ, a som velmi sklamaná z reakcie p. riaditelky ktorej som podala stažnost na učitelku ku ktorej chodí moja dcéra.Dcéra je velmi živé dieta,a je velmi rada v kolektíve.Po príchode z MŠ mi povedala že už nechce íst do školky, lebo p. učitelka ju udrela po hlave pri obede.Hned som volala kamoške nech sa opýta syna kt. chodí s nou do triedy či niečo videl.(nieže by som dcére neverila )a on povedal že pri obede nesedel s nou pri stole ale ked kakala na záchode si spievala pesničku a pani učitelka jej dala dve facky. Tak som sa jej spýtala či dnes kakala a či si spievala a následne sama povedala že pani učitelke sa to nepáčilo a dala jej dve facky. potvrdil to ešte jeden chlapec .Tak som zvolala rodičko, lebo viac rodičov má problém s autoritatívnym prístupom učitelky deti sáče vraj tahá za vlasy,kričí kým sa nerozplačú núti ich jest, nedovolí im íst na toaletu ked potrebujú(dideti pred spaním nemožu kakat len pišat,lebo deti stoja v rade na WC a na kakanie neni čas.)Niektoré deti sa začali pomočovat a zakazuje im žalovat teda deti sa boja niečo na nu prezradit tak zistujeme nenápadne vrámci hry.Pani učitelka všetko poprela a riaditelka sa zanu postavila a povedala že neverí tomu že dala facku dietatu.Takže neviem či toto všetko je v poriadku,ale učitelka povedala že jej len chytila usta aby bola ticho a moja dcera a dvaja chlapci tvrdia že to bola bitka. Čo mám robit?Ako postupovat?

Dobry den Chcela by som vas poprosit o radu Som slobodna matka mam 8mesacneho synceka ktory ma meno po mne. Ide o to že s otcom dietata sme sa rozisli este ked som bola tehotna Ja byvam u rodicov on so svojou noovou priatelkou a s jej 4rocnou dcerkou.Za synom chodil na zaciatku castejsie od kedy sa prestahoval s priatelkou už tu vobec nechodi ale stretli sme sa u jeho mami ciže synovej babky par krat po dohode..... do kopy ho vydel možno 10 krat. Chce si syna bravat k sebe no pokial synceka kojim tak to respektuje ale ja sa obavam ako to bude vplivat na syna ked sa s otcom stretava minimalne nie je na nho zvyknuty a takym sposobom si asi ani nezvykne ako tomu napomoct pre dobro dietata? ako postupovat? Dalsi problem vydim v tom že EX prietel ma s prvehio manželstva 2 deti 5 a 3-rocních chlapcov ktorych si pravidelne berie každy druhi vykend k sebe od piatku do nedele a chlapci sa vobec nevideli mna deti poznaju kedže Vyse roka som fungovali ako "rodina" no ties som ich nevidela od kedy nežijeme spolu cca 1rok, ten mladsi už možno aj zabudo:-(..... Neviem si pomoct z myslienkami ako to spravit aby to mali jednoduche vsetki deti moj syncek ale aj synovia mojho Ex a je tu este jeden hacik delia nas od seba vyse 60 km takže je to dost komplikovane potrebovala by som aspon trosku neaku napoveda velmi pekne vopred dakujm

Dobrý deň

Prosím poraďte čo robiť, keď moja 6 ročná dcérka, ktorá chodí do 1 ročníka často ráno plače, že ona v škole nemá kamarátky. Nechce sa s ňou nikto hrať, pretože je "tučná".
Je pravda že má nejaké kilo naviac - váži 29 kg. Donedávna nemala s tým problém, začalo to asi pred dvoma týždňami a vidím, ako ťažko sa jej odchádza do školy. Je mi jej ľúto, deti k sebe dokážu byť poriadne kruté. Mám to riešiť s pomocou jej pani učiteľky? Prosím ako postupovať? Ďakujem

Dobry den,

mam dve deti, 5 rocneho chlapca a 3 rocne dievca. Dievcatko je v podstate take "normalne" dieta, komunikativna, spolocenska, vcelku samostatna - v troch rokoch napr. nema problem vojst do znameho obchodu a kupit si sama cukriky.

Moja otazka sa vsak tyka spravania a povahy starsieho syna. Je podstatne menej samostatny, stale este na mna prilis naviazany, krizove situacie riesi placom, namiesto toho aby povedal co chce, byva ustrachany, ak ideme robit veci, ktore nepozna /napr. prvykrat sa korculovat/ zacne ho boliet brucho, musim ho presviedcat, ze sa mu napr. nic nemoze stat, ked skoci z metrovej vysky, on place, ze sa boji a potom ked skoci, zisti ze je to zabava a chce skakat znova a znova. Takto je to so vsetkymi novymi vecami. Okrem toho sa mi zda, ze si nedoveruje, aj ked je to velmi mudre dieta, v skolke ucitelky hovoria, ze na chlapca moc jemne a citlive. Nema rad konflikty a ani bitky, mam pocit, ze ma skor tendenciu ustupit a vyhnut sa im. Toto jeho spravanie nie je prilis extremne, ale v porovnani s inymi chlapcami v jeho veku je viditelne.

Chcem este poznamenat, ze bol asi viac "cepovany" ako dcera, ta ma trochu volnejsiu vychovu, bol vychovavany aj v inych podmienkach /byvali sme so svokrovcami/, bol prve dieta.

Chcem sa spytat ako v nom spravne vypestovat tu zdravu asertivitu - povedat si co chcem a stat si za tym /ale za predpokladu, ze nebude ublizovat ostatnym/, nebat sa novych situacii a byt smelsi?
Viete mi uviest aj nejake konkretne priklady ako postupovat? Da sa to este vobec v tomto veku?

V poslednej dobe som o tom vela rozmyslala, viem si spomenut aj na zopar "chyb", ktore som v minulosti v nejakej konkretnej situacii pred nim urobila a pred dcerou uz ich nerobim /napr. tolerovanie agresivity a bezcitnosti zo strany druhych deti/.

Skusam s nim teraz taku vec, na kazdy den si stanovime nejake pravidlo - napr. prve bolo: ,Neplacem za vsetko, ak nieco chcem alebo nechcem, poviem to priamo,, druhe je: ,ak nie je mama nablizku, neznamena to, ze som automaticky v nebezpecenstve,. Co si o tom myslite?

Dakujem
kiwi