Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
PANI DOKTORKA CHCEM SA SPYTAT AKO MAM POSTUPOVAT PRI MOJOM PROBLEME.MAM SYNA MA 10 ROKOV A JE NESUSTREDENY.ULOHU PISE 4 HODINY PRI TOM POZERA VON OKNOM NESUSTREDI SA A NAKONIEC TO MA AJ TAK VACSINOU ZLE LEBO NEPOZORNE CITA ZADANIE.ZNAMKY ZACALI IST DOLE VODOU AKO SA POVIE ALE KED MU DOMA PRIKAZEM TREBARS UPRATAT IZBU TAK TO SPRAVI.PORADTE MI NA KOHO SA MAM OBRATIT A CO MAM UROBIT.DAKUJEM
Mohlo by sa jednať o poruchy pozornosti, no v hre sú aj iné poruchy alebo oslabenia niektorých funkcií, ktoré môžu oslabovať motiváciu vášho dieťaťa pri učení a tým vytvárať dojem nesústredenosti. Ak sa v blízkej minulosti vyskytli nejaké výrazné zmeny, to tiež môže ovplyvniť dieťa a jeho učenie negatívnym smerom. Situáciu treba komplexne zhodnotiť a na základe toho riešiť. Najlepšie urobíte, keď sa obrátite na pedagogicko - psychologickú poradňu vo vašom okresnom meste. Tam by mali vaše dieťa komplexne vyšetriť - psychologicky a podľa potreby aj špeciálno - pedagogicky, prípadne vám doporučia vyšetrenie aj u neurológa a navrhnú postup, ktorý by mal dieťaťu pomôcť.
Dobrý večer prajem, volám sa Ivana mám 21 rokov a môj syn bude mať v júni 3 roky,syna vychovávam v podstate sama, jeho otec nás opustil pre inú známosť keď mal syn pol roka.bráva si ho v priemere tak 2 až 3 krát do týždňa.Vždy od neho príde taký iný, rozbláznený,rozpačitý.Trvá mi niekedy aj 2 dni kým ho dám ako tak do poriadku.neposlúcha ma, je nervózny, jeduje sa nervačí.Už som aj jeho otcovi dohovárala aby mu nepovolil všetko lebo potom je to s ním na nevydržanie.všimli si to aj moji rodičia, ale aj známy.-potrebovala by som poradiť aj v tomto probléme.ale viac ma trápi, že sa bez neho nemôžem ísť ani na wc, nezostane ani v izbe sám, a dokonca keď idem len za dvere tak hneď plače že aj on chce ísť so mnou.Nepamätám si že by sa u mňa doma niečoho tak zľakol.Aj keď sme na detskom ihrisku vždy ma pohľadom hľadá a keď ma nevie nájsť alebo ma nevidí tak sa rozplače.bojím sa že si nezvykne byť v škôlke a že sa odo mňa neodpúta.Chcela by som niekedy ísť von s partiou bez toho aby som zažívala tie stavy aké máva môj syn.Poradíte mi prosím? už neviem čo mám robiť.ďakujem pekne
Pripútanosť dieťaťa na matku je normálna, prirodzená a žiadúca. Niekedy deti, ktoré navyše zažili stratu jedného z rodičov, ako je to vo vašom prípade (žili ste spolu všetci traja a zrazu otec nežije s vami), sa pripútajú ešte silnejšie na toho rodiča, ktorý im zostal. No to neznamená, že to tak ostane navždy. Väčšina detí sa nechce od mamy odpútať, nechcú ju pustiť, plačú, keď ju nevidia, potrebujú ju vždy aspoň vidieť.
Ak vaše dieťa vie ostať aspoň hodinku dve bez vás napr. u starej mamy, sem tam ho tam nechajte a choďte trochu do spoločnosti alebo vybaviť si, čo potrebujete.
Prajem krasny den!!!!
V poslednej dobe mi neustale vrta v hlave spravanie mojho pomaly trojrocneho synceka..
Snad kym dopisem tuto moju otazku na Vas, tak dospejem sama k odpovedi,ale dost ma to zacina trapit.....
Syncek je velmi zlaty, nemozem napisat nic ine, ved je to MOJ SYN....
ale vazne,ak je sam so mnou, alebo s jeho oteckom, resp. strazi ho moj otec-jeho dedko, ci svokra, vsetci tvrdia jedno: "kym je so mnou sam, je zlaty, pocuva, neviem, ze tu je nejaky chlapcek.....je kludny, poslusny......ALE AKONAHLE SA VRATIM DO ICH SPOLOCNOSTI JA-podotykkam jeho MAMCA, tak sa syncek zmeni a je DRZY t.j odvaznejsi, viac si dovoluje, okrikne ich, proste straca pred nimi respekt, ktrorym hyri, ked tam nie som ja...
na jednej strane si poviem, ale je to tak, aj ja som medzi svojimi odvaznejsia, citim oporu blizkych a pred cudzimi mam respekt...
ale na strane druhej ma zacina TRAPIT, lebo mi to pride aj z komentarov blizkych, ze ked sa objavim ja JEHO MAMA, tak je syncek drzy, akoby nevychovany,,,,,a to ma boli, lebo ako kazdy rodic chcem z neho vychovat slusneho cloveka.....a ja si myslim, ze v mojej spolocnosti by mal predsa ukazat, ako ho "cvicim" doma, aby pocuval.....
napr. aj minule, sla s nim svokra na svadbu, a ja som ho s kludnym svedomim vyparadila a vedela som, ze sa zanho nebudem musiet hanbit, lebo medzi cudzimi je ZLATY....
ale len co by som sa objavila ja na tej svadbe, uz by viac vymyslal, vystrajal," UKAZOVAL SA "
nemyslim si, ze je to nieco mimo "normy", deti su neskutocne.........zlate, spontanne, vdacne, len sa nad tym zamyslam a pozeram ocami matky, ktorej poznamky z druhej strany typu."no ked je so mnou, nemam s nim ziadny problem. ale len co dojdes ty/ja mama/je "ODVAZNEJSI", neviem opisat konkretnejsie jeho spravanie a moje pocity.....ma zacinaju dost ZOZIERAT.....
a snad vnesiem do situcie jasno, ked dopisem, ze s manzelom nemame najidealnejsie obdobie, nakolko ja ako zena na MD som ako papagaj, hysterka, ze vecne sama doma so synom, a on len praca, futbal a na nas mu neostava CAS....
tak si poviem, ze syncek je radsej s cudzimi, ako s rodicmi, ktori nevedia pekne zit......
dost ma to boli, ale je to tak, ze sme sa s manzelom odcudzili, ALE NEHCEM PRIST O SYNCEKA, NECHCEM MU ZAMERNE UBLIZOVAT,prosim, pomozte mi, co mam robit, aky pristup,postoj zvolit k syncekovi, jeho a mojmu spravaniu...
VDAKA
Myslím si, že ste dobre zachytili, že váš syn je odvážnejší vo vašej prítomnosti preto, lebo cíti vašu blízkosť a dôveruje vám. Pravdepodobne je jeho odvážnejšie správanie iba signálom o tom, že sa teší, že vás má a že je zase s vami a je to jeho trošku neohrabaný spôsob, ako to dať najavo. Aj ja mám doma také deti a myslím si, že to nie je žiadna výnimka. Postupne sa ale naučí, ako prejaviť svoju radosť z vašej blízkosti aj iným spôsobom a postupne sa asi aj vám podarí pomôcť mu vyjadrovať svoje pocity primeranejším spôsobom.
Možno mu pomôže, keď ho nabudúce v takejto situácii jednoducho vezmete na ruky a poviete mu, že aj vy sa tešíte, že ste zase spolu alebo sa budete zreteľnejšie (bez slov) radovať a tešiť s ním.
A možno je to výzva pre vás, ako mu aj v spoločnosti iných ľudí jasnejšie stanoviť hranice, ako mu láskavo a zároveň jednoznačne dať najavo, čo si smie dovoliť a čo už nie.
Chápem, že vás zraňujú komentáre, ktoré si niekedy musíte vypočuť. Je veľmi jednoduché zraniť matku, najmä na materskej dovolenke a zastávať názor, že za všetko je zodpovedná ona a nikto iný a treba jej dať najavo, keď robí chyby. Oveľa prospešnejšie by však bolo oceniť, čo všetko matka pre svoje dieťa robí a vedieť, že robí to najlepšie, čo vie a môže.
A aby ste sa príliš neupínali na syna, pokúste sa riešiť aj váš vzťah s mužom. Vyhľadajte niekoho, kto s vami bude pracovať ako s párom alebo len s vami.
