Obhrýzanie nechtov

Obhrýzanie nechtov je zvyčajne signálom, že dieťa prežíva zvýšené napätie a obhrýzanie nechtov je jeho spôsob, ako to napätie vie zmierniť.
Pokúste sa ju v takých situáciách pritúliť, pomojkať, dať jej najavo, že je pre vás dôležitá, najlepšie ale cez dotyk, nie slovne. To je pre ňu dôležité, lebo pocit bezpečia v rodičovskom náručí môže postupne znižovať napätie, ktoré dieťa prežíva a ktoré si uvoľňuje hryzením nechtov.

Pokúste sa ho vždy, keď si to všimnete, že si nechty trhá, zobrať k sebe, jemne mu ruky chytiť do vašich dlaní a pomojkať si ho. Možno začne s vami bojovať, tak s ním primerane bojujte, ak sa vám to podarí prehodiť na srandu, bude to super.
Samozrejme, že existujú aj všelijaké domáce recepty, dokonca som sa dozvedela, že v lekárni sa dá kúpiť lak na nechty, určený presne na to, aby sa dieťa odnaučilo hrýzť si nechty.

Obhrýzanie nechtov často začína zhruba v tomto veku a je to vlastne neurotický prejav. Je pomerne rozšírený (nielen medzi deťmi). Často môže byť v pozadí tohto prejavu nemožnosť vyjadrovať aj svoje agresívnejšie stránky, hnev, odmietnutie atď vo vzťahoch - buď preto, že sa to v rodine či prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje, netoleruje, prípadne dieťa je málo odvážne, bojí sa, že by stratilo lásku rodiča a podobne.
Možno by ste mohli dieťaťu ponúkať niečo iné, do čoho by mohlo hrýzť - jablko, hryzadlo - aké používajú malé detičky, keď sa im tlačia zúbky. Tiež sa skúste zamyslieť nad tým, či má dieťa nejaký priestor na vyjadrovanie hnevu, či sa môže hádať s vami, s bratom... alebo či ich vediete skôr k tomu, že to sa nemá, nepatrí, dobré deti také niečo nerobia; tiež to, či môže vaše dieťa slobodne povedať - vieš, ale toto sa mi nepáči, nechcem tento darček, lebo ja nemám rád také veci... Neznamená to ale, že teraz by ste mu mali všetko dovoliť a nemal by mať žiadne hranice.
A často je to aj o napätí, ktoré dieťa prežíva a nevie si s ním celkom poradiť, nevie ho spracovať. Vtedy je vhodný dostatok športu, voľného pohybu, napríklad.

Vyskúšať môžete hryzátko alebo aj vankúšik, no spýtajte sa dcérky, čo by uprednostnila.
Ak chcete navštíviť psychológa, nie je to nevhodné, lebo čím skôr sa začne riešiť ťažkosť, môže byť väčšia šanca spracovať ju. No dcérka môže takéto návštevy odmietať a vtedy je lepšie to rešpektovať a podporovať doma prijateľné spôsoby ventilácie napätia či prácu s vnímaním vlastnej sily, moci, hnevu a podobne. Napríklad sa hrať na veľké zvieratá a šelmy, vydávať ich zvuky, chodiť ako ony alebo sem tam spolu zápasiť či podobne, no vždy by to malo byť hravou formou a bez nútenia.

Ak sa to deje najmä pri pozeraní rozprávok v TV, môže to súvisieť s tým. Rozprávky môžu v nej vyvolávať určité napätie, najmä určité typy rozprávok, ktoré si ona potom uvoľňuje obhrýzaním nechtov.
Vysvetliť sa jej to nedá, teda dá, ale funguje to chvíľočku, kým sa stratíte z jej obzoru alebo kým sa zase neponorí do svojho sveta.
Skúste si ju vo chvíľach, kedy si hryzie nechty, pritúliť k sebe, prsty jej jemne vybrať z pusy a podržte ju v náručí aspoň pár minút.

Niekedy je nápomocné, ak dieťaťu prikazujeme, aby robilo to, čo nechceme, aby robilo. Vo vašom prípade to znamená, že by ste mohli synovi prikázať, že by si práve teraz mal ohrýzať nechty, prípadne, že von nemôže ísť, aj keby chcel. (Ak ale povie, že on von ísť chce, môžete mu povedať, že teda by mohol, ale len v prípade, že sa rýchlo s vašou pomocou von vychystá.)
Obhrýzanie nechtov nie je jednoduché odstrániť. Je to prejav, ktorý súvisí s podvedomou časťou psychiky a niekedy je ťažké "trafiť kliniec po hlavičke" a skoncovať s tým. Je lepšie hravým spôsobom skúšať tento prejav ovplyvňovať namiesto zakazovania či trestov. Hravý spôsob by mohol byť napríklad ten, keby ste synovi, keď si hryzie nechty, povedali, že vy mu ich chcete ohrýzať tiež alebo nech ohrýza vaše alebo mu môžete podať hryzadlo (pre deti, keď im idú zuby), aby si zahrýzol do neho a podobne. Niekedy sa môže ukázať, že dieťa tým potláča napätie, môže tým potláčať prejavy hnevu, zúrivosti alebo strachu či obáv.