skolka

Dobry den. Prosim Vas o radu. Dcerka nastupila v septembri do skolky, ma 3 roky. Myslim, ze je celou skolkou znacne stresovana. (ako aj vacsina deti, kym si nezvyknu) Ked som sa pytala uciteliek, ako sa v skolke sprava, hovorili, ze uplne normalne. Dcerku vodi do skolky manzel, lebo sme na seba velmi naviazane a som si ista, ze by som to tam nezvladla, takze rano vstaneme, dcerka hned vstava nahnevana a s placom a tisic krat sa ma opyta, ci pre nu pridem. Napina ju na vracanie. Ja sa spravam vyrovnane, odpovedam jej na kazdu otazku, rozlucim sa s nou, tato ju nalozi do auta a idu. Vsetko je v relativnej pohode, nerobi ziadne sceny, prezlecie sa, rozlucia sa. Ona to neda najavo ako ostatni placom, ale iba to dusi v sebe. Ja chodim pre nu pred obednym spankom, kedze od roka nespava a viem, ze by jej to sposobovalo strasny stav nechat ju spat v skolke a kedze som doma tehotna, tak mi to nerobi problem. Pridem pre nu, ideme domov, ale akonahle sa blizi vecer pochyti ju taka uzkost a milion krat sa ma spyta, ci urcite pre nu pridem, pyta sa to stale aj ked zaspava, v noci je nepokojna, casto vykrikuje zo sna, ci pre nu pridem a kazdu noc sa docika. Ale iba ked ide do skolky, cez vikendy nie, ked bola tyzden chora nie, iba ked vie, ze ide do skolky. Dalsim problemom je to, ze si myslim, ze sa vobec nesprava v skolke tak ako doma. Ja viem, kazde dieta je v skolke ine. Pisala som Vam asi pred 2 mesiacmi o tom, co dcerka vie, a aky mate na to nazor, aby som ju vedela spravne smerovat. Odpisali ste mi, ze zrejme bude mimoriadne nadana a mam vyhladavat pre nu taku skolu alebo v skolke ju zaradit medzi starsich a dat ju na nejake kruzky, nebudem to teraz rozpisovat. Pani ucitelky mi povedali, ze je najtichsia z celej skolky, pricom ona neustale rozprava, my doma sme z nej ohucani, lebo rozprava vkuse nonstop, potom sa ma pytali, ci niekedy v zivote videla ceruzky, skoro som odpadla, ved my si denne malujeme, vyfarbujeme, kreslime, modelujeme, strihame, lepime, citame, dcerka vie nakreslit kruh, stvorec, slnko, oblak, dom, snehuliaka, dokonca zacala teraz kreslit postavy. Kresli tam vylucne ciernou a take cmarance, ze tak nekreslila ani v 12 mesiacoch, ked sme s tym zacinali, dalej sa ma pytali, ci jej davam polievku pit z flasky a ci niekedy drzala lyzicku, lebo vraj nevie jest. Normalne ma to urazilo, kedze dcera papa odvtedy, co vie chytit lyzicku, cca od 9 mesiacov vylucne sama. Jednoducho som jej nalozila jedlo a ona sa sama odvtedy najedla, sice s velkym bordelom, ale upratalo sa a aspon sa to naucila. Takze z toho vychadzam, ze je tam jednoducho nesvoja, nie je to ona, je taka uzavreta. Rozprava sa iba s ucitelkami, s kucharkami a ked sa otvoria dvere, uteka do velkackej triedy, tam pokeca s ucitelkami a aj s detmi, kedze su starsie. Ona nikdy nemala rada deti rovnakeho veku, ale takymi o 3-4 roky starsimi je nadsena, jednoducho si rovesnikov vobec nevsima. Ja som aj rozmyslala zobrat ju zo skolky a nechat doma, lenze ona je tak strasne aktivna a doma sa hrozne nudi, ja jej uz nemam co dat v tomto smere, ledaze by som si popoziciavala nejake knizky a sla podla nich, lenze nebudem mat aj tak na to cas. V januari cakame babo a po tejto udalosti ju nechcem davat do skolky, kedze by to brala ako odvrhnutie, tak sme to chceli mat za sebou uz teraz. Ja si myslim, ze skolka je pre nu naozaj dobra, zabavi sa, ja budem aj tak mat dost roboty s dietatkom a ona by sa doma len nudila. Len by som chcela aby tam netrpela aby sa tam tesila. Mam este vydrzat par mesiacov alebo ju odtial zobrat? Manzel a cela rodina, kamaratky su za to, aby som ju nechala, ale ja neviem, ja som totiz na nu tak naviazana, ze to velmi zle znasam a hned by som ju nechala doma, ale ked si zasa pomyslim na obdobie, ktore nas caka a na jej dcerkinu narocnost, tak naozaj by jej bolo lepsie v skolke. Inak ona sama o skolke hovori iba v dobrom, nehovori mi take veci, ze nedavaj ma tam, nechcem tam ist, musim tam ist? To nie. Vie, ze tam pojde, lebo ja akoze chodim kazdy den k doktorovi a manzel do prace. Lebo totiz hned pred par mesiacmi kedy sa dozvedela o babatku si dala dokopy, ze do prace nepojdem a ona nemusi ist do skolky, tak som si musela vymysliet, ze chodim kazdy den k lekarovi. Rozprava mi iba v dobrom o svojich ucitelkach, o detoch, co robili, ako tancovali, ako sa hrali, kde boli, zarecituje, zaspieva vsetko a hovori o tom s nadsenim. Ja si tiez myslim, ze pani ucitelky su vynikajuce. Aj skolka ma mimoriadne dobru povest, ved sme ju 3 mesiace vybavovali. Dakujem vam vopred za radu.

Dobry den, poprosila by som vas o radu lebo uz neviem ako dalej. Synček ma 3,5 roka,chodi do skôlky uz. Plienky uz nema,ani na noc, skôlka nam vlastne pomohla aj co sa týka plienok aj cumlika,ale len v skôlke. Akonahle prisiel domov tak ho mal stale. Nepomohlo ani to ked sme povedali ze deticky v skôlke uz nenosia cumlik. Teraz sme v stave kedy cumlik nemusi mat v skôlke, niekedy ani ked pride domov si na neho nespomenie,ale niekedy ho ma cele poobedie. Poradili by ste mi ako sa ho zbavit? Robime v niecom chybu? Uz mi skusali ine mamicky poradit ze ho ma niekomu darovat,nejakemu babätku alebo mikulasovi,ale u nas to nefunguje, lebo on ho dat nechce. A ked mu ho jednoducho nedam spusti taky plac, ze z placu aj vracat zacne. Ma mladsiu sestricku ktora ma 2 roky a ona tiez nosi cumlik, mozno aj preto sa ho nechce vzdat. Poradite mi?

Dobry den, moje 2 rocne dieta ma v zivote stale zmeny. Raz cestujeme za otcom do zahranicia raz sme na Slovensku. Co sa tyka reci menej rozprava. Byva taky zamysleny. Niekto mi povedal, ze je zablokovany. No to si nemyslim.
Tak ako s nocnikom, pokial ho tam neusadim, tak mu je jedno ze cika do plienky. Raz tak, raz tak. Tak ako s nasim zivotom. Potom niekedy je fasa.
Zacinam sa bat, aky to ma vplyv na dieta. Cestovanie obnasa vela stresu, nestalost, nema asi sajnu, kde ma domov.
Nieco som aj citala o vychove, snazim sa ako sa da, ale ked ho porovnam so Slovenskymi detmi je halavejsi a v novom prostredi utiahnutejsi. Niekedy chce pozerat len televizor.
Neviem, ci mu nechybaju deti, v cudzine sme sami aj tu sme sami. Chodievame iba von. Pocuval tri reci. Ludia, co to nechapu mi povedali ze som to nezvladla. Same narazky.
A nikto nepomaha.
Hlavne chcem vediet, aky ma vplyv takyto zivotny styl na dieta. Samozrejme to nemoze byt vecne, za chvilu pojdeme do skolky a sa ustalime. Alebo mam zlu vychovu? Neviem, snazim sa robit presne ako sa ma, denny rezim, spanok, hry, jedenie...

Dobry den,

mam takmer stvorrocnu dcerku, ktra v septembri zacala chodit do skolky. spociatku sa velmi tesila kedy uz bude skolkarka, no nadsenie jej vydrzalo prve tri dni. potom, po vikende sme uz isli do skolky s placom, dokonca uz vecer zaspavala s placom, ze nechce ist na druhy den do skolky. takto fungujeme doteraz. problem vidim hlavne v tom, ze je velmi casto chora. 3-4 dni je v skolke a potom tyzden na marodke a vzdy sa tesi, ze je chora a nemusi ist do skolky.
pritom dcerka ma rada deti, rada sa s nimi hra,v skolke si nasla kamaratov, ani s cudzimi ludmi nema problem, je velmi komunikativna, rozumna, sikovna.
doteraz som s nou bola doma, travili sme spolu cele dni. asi sa na mna velmi naviazala, no predtym nemala problem ostat aj s inymi ludmi ked som sla prec, zboznuje detske kutiky, kde ju necham na hodinku ked potrebujem nieco vybavit, vzdy sa tam tesi. no skolka je ina vec:(
pritom ucitelky vravia, ze ked sa rozlucime tak do piatich minut je uz pokojna, hra sa, zapaja sa medzi deti, je vodcovsky typ, vela komunikuje s ucitelkami, akurat obcas pred spinkanim troska place a stale sa na mna pyta. chodim po nu hned po popoludnajsom spanku, no ona aj tak vyjednava aby som prisla este skor.

rano ked zacne plakat a snazi sa utiec a skryt pred obliekanim, tak sa ju snazim upokojit, uchlacholit, manzel to vsak prestava zvladat a vzdy na nu velmi nakrici, ona ma potom priam hystericky zachvat...

inokedy zas obliekanie a cesta do skolky prebehne bez problemov, no pri vstupe do triedy zacne utekat a plakat. hlavne ak tam nie je jej oblubena ucitelka, ale druha kolegyna. nezda sa mi vsak, ze by bol v tej ucitelke problem, ked som sa dcerky pytala, ci ju zbila alebo jej nejak ublizila, tak odpovedala zaporne, proste ju len asi ma menej rada a vzdy strajkuje ked ju vidi rano v triede. ked je tam ale popoludnii, ked si dcerku vyzdvihujem tak medzi nimi nevidim ziadne napatie, dcerka s nou bez poroblemov komunikuje, neboji sa jej.

neviem co robit, aby si konecne na skolku zvykla a tesila sa tam. budem vdacna za kazdu radu, ktora nam pomoze preniest sa cez toto stresujuce obdobie.

dakujem

Dobrý deň, chcem sa spýtať ohľadom môjho synovca. Má 3 roky, teraz nastúpil do škôlky. Prvé dni boli ťahšie. Potom 2 týždne bolo všetko v poriadku. Po týchto 2 týždňoch si začal svoju malú aj veľkú potrebu vykonávať do slipieki keď vie, kde sa v škôlke WC nachádzajú. Sestra a učiteľky sú zúfalé, vraj ak to pôjde takto ďalej tak ho zo škôlky vylúčia. Zo začiatku sa nechcel ani obuvať, vyzliekať ..... a teraz to pokračuje zase.
Je strašne lakomý, nikomu nič nechce požičať, ak mu niekto niečo povie, tak sa oháňa, reve je nadutý a sem tam aj schytáme. Ak mu dohovárame, vôbec nepočúva, ako keby mu to išlo jedným uchom dnu a druhým von a ani sa nepozrá do očí. Pekné slovo naň vôbec nezaberá. A keď človek zvýši tón hlasu , tak sa mu to nepáči.
Sestra sa ide rozvádzať, s manželom nežijú v spoločnej domácnosti už asi 2 roky. Sú zobratí 3 roky a z toho bol doma asi pol roka, asi aj toto pôsobí na neho zle.
Napríklad aj teraz učiteľka v škôlke povedala, že má rozum 1,5 ročného dieťaťa, ale predtým ho chválila, že je šikovný.
Sestra sa pýtala aj od pediatričky k psychologovi, ale doktorka povedala, že v škôlke a to ešte môže zmeniť.
Ďakujem za radu

Dobrý deň,môj syn má 4,5 roka.Do škôlky sme začali chodiť v januári,keď mal Samko 3 roky,celý polrok sme chodili do škôlky s plačom.Po 5 dňoch mi pani učiteľka povedala,že Samko sa pýta kakať a pišať každých 5 minút,tak sme sa dohodli,že ho na chvíľku zo škôlky vyberieme,aby sme mu nespôsobili nejakú psychickú traumu.Asi po 3 týždňoch sme ho začali dávať na 4 hodiny,ako tak to vyzeralo,že už si zvykne.Neskôr sme ho dávali na celý deň ale v podstate ráno plakával každý deň a niekedy aj večer spomínal,že do škôlky ísť nechce.Ja ho vodím každý druhý týždeň a to znamená aj to,že ho v podstate nevidím lebo potom idem poobede do práce a prichádzam až o 11 večer.Druhý školský rok to bolo podobné,najprv hrôza,že on tam nechce ísť a neskôr tam chodil s tým,že aj keď ráno pravidelne plakal,tak potom vraj tam už neplače.Tento školský rok sa začal tak,že ráno keď sme išli tak bolo všetko v pohode,ale akonáhle sme prišli do škôlky tak plakal,brala som to za normálne po dlhej dobe zase v škôllke,druhý týždeň išiel s babkou a vraj neplakal.To že ráno plače,na to som si už v podstate zvykla a aj keď ma to trápi tak ešte viac ako to ma trápi,že Samko skoro vôbec v škôlke nerozpráva.Za rok a pol povedal vraj len pár viet aj to po dlhom čase a teraz sa to nejak veľmi nelepší,sem-tam vraj niečo povie.Trápi ma to lebo akonáhle sme spolu,či doma alebo inde tak sa mu pusa nezatvorí,stále rozpráva a je veľmi hravý.Má výbornú pamať,je veľmi šikovný,vie už písať čísla aj písmená,pričom sa to v podstate naučil sám ale keď od neho niečo pani učiteľky chcú tak on to neukáže,že to vie.Nemá ani veľmi kamarátov,pretože nikdy nepotreboval veľa ľudí okolo seba,vždy mu stačil jeden kamarát.Proste nemá veľmi rád veľké kolektívy a s cudzími ľudmi v podstate vôbec nekomunikuje.Prosím poradte mi,či je to normálne a či to nemôže mať nejaký zlý vplyv pre jeho budúcnosť.Myslíte,že sa časom osmelý a že máme byť len trpezlivý?Ďakujem pekne za odpoveď