je to normalne?

Zmiešané pocity súvisia s našimi rodičovskými predstavami o našich deťoch a síce, že to sú asexuálne bytosti. Nie je to ale tak. Sexualita sa v našich deťom objavuje v rôznych štádiách vývinu a v rôznych podobách. V tomto malom veku sa ale nedá hovoriť o sexualite v našom dospelom chápaní. Dieťa jednoducho prežíva slastné pocity pri určitých dotykoch a opakuje ich, lebo je to príjemné. Nie je na tom nič zlé. Je to jednoducho prirodzená súčasť vývinu dieťaťa - spoznáva svoje telo a pestuje si k nemu vzťah.
Rozhodne na neho kvôli tomu nekričte ani ho netrestajte.
Zvyčajne sú takéto situácie príležitosťou pre rodiča uvedomiť si vlastné postoje k sexualite, svoje názory na vývin sexuality a podobne.

Stať sa ženou nie je otázka nejakého prelomu. Je to proces, to znamená, že sa to deje postupne, už od malička. Prvou známkou toho, že sa z dievčaťa stáva žena, je menštruácia a telesné zmeny, ktoré sa v puberte a adolescencii objavujú. No sú to aj psychické zmeny, ktoré sa dejú pomaly a postupne. A sú to aj zmeny, ktoré sa dejú vo vzťahoch, či už k opačnému pohlaviu, ale aj v širšom zmysle.
Podľa čoho by si vedela, že už si žena? Ako to zistíš, keď sa to stane? Kto si to všimne?
Ak máš chuť zaoberať sa hľadaním odpovedí na tvoje otázky súvisiace so stávaním sa ženou, a máš mamu, ktorá ťa v tom rada podporí, porozprávaj sa s ňou. Alebo s mamou niektorej dobrej kamarátky či s niekým, komu dôveruješ. Prípadne popros mamu, či by si nemohla chodiť ku psychologičke a hovoriť o tom s ňou .

S veľkou pravdepodobnosťou to je normálny prejav radosti - teda možno to nie je celkom bežné, ale ak je dieťa pri tom normálne sfarbené (teda nemodrá od zadržiavania dychu), je pri vedomí a podobne, mala by to byť len neškodná nezvyčajnosť.

Možno on nepotrebuje "prekonávať" nič také. Možno sa len prirodzene vzďaľuje od vás, rodičov, čo je dôležitá fáza vo vývine, aby sa dieťa mohlo dostatočne odpútať od pôvodnej rodiny a "vydať sa do sveta". Vidíte sama ten rozdiel medzi 11 a 14 ročným človekom, ten posun smerom od vás. V neskoršom veku, keď sa syn dostatočne od vás vzdiali, sa bude môcť zase priblížiť. No nejako to dovteda budete musieť prežiť vy, lebo je to bolestivé a niekedy zraňujúce a podobne. No je to vaša vec sa s tým vysporiadať.
Ak je vysmiaty s inými ľuďmi, je to dobrý znak, prípadne sa môžete spýtať učiteľky, ako sa jej javí, či je so spolužiakmi v dobrej nálade a podobne. Ak áno, potom je možné, že sa naozaj jedná len o prirodzené vysporadúvanie sa s autoritou. Ak by ale ani so spolužiakmi a kamarátmi nebol veselší a zhovorčivejší, bolo by na mieste konzultovať situáciu so psychológom - osobne.

Nuž dúfajme, že sa toho zbaví :)).
Ale vážne: samozrejme, že sa toho zbaví. Niektoré deti v tomto veku naozaj strčia do pusy všetko, čo neutečie. Je to náročné na dozor a hygienu, no tak to je. Treba dávať pozor stále a stále, čo samozrejme vyžaduje trpezlivosť ako svet.
Niekedy sa spája samostatné jedenie dieťať s tým, že potom má väčšiu tendenciu papať, čo vidí, aj to, čo nemá. Kŕmenie dieťaťa matkou/niekým dospelým cca do veku dvoch rokov do istej miery takémuto pojedaniu kadečoho predchádza.
Tak skúste, uvidíte.

Niektoré deti sú "lenivé" rozprávať, lebo im všetci naokolo dajú aj bez hovorenia od malička to, čo chcú - vlastne reč ako dorozumievací prostriedok ani nepotrebujú. A niektorým to rozprávanie moc nejde, lebo ich nervová sústava sa vyvíja svojím tempom. A iné zase nemajú až takú veľkú potrebu rozprávať. Nuž a niekedy sa tieto a zrejme aj iné veci popreplietajú a máme z toho jedného panáčika alebo panenku, ktorému rozprávanie veľa nehovorí.
Ak má ale dostatok podnetov na rozvoj reči, čítate si, spievate si, rozprávate sa o kadečom, mohla by to byť dobrá príprava a keď dozreje čas, možno sa budete aj čudovať, ako mu to pôjde.
Mnohým deťom pomôťe škôlka, kde sú nútené rozprávať sa s ľuďmi, lepšie povedané komunikovať s ľuďmi, ktorí im až tak dobre nerozumejú, ako "domáci"(teda mama, otec, starí rodičia...).
Ak mal váš syn vo svoje histórii ale nejaké negatívne záležitosti - mali ste komplikovanú graviditu, ťažký pôrod, prekonal vážne ochorenie, mal kŕče pri horúčkach alebo úrazy hlavy a podobne, vyhľadajte odborníčku a poraďte sa, čo robiť.