Je to normálne?

Dobrý deň, neviem na koho sa mám s týmto obrátiť, tak dúfam že mi pomôžete. Mám syna, má 2 roky aj 3 mesiace. Od malička, keď sa mu niečo veľmi páčilo, zaujalo ho, napríklad keď sa niečo točí a pod. má taký akokeby "tik", otvorí ústa, zadrží dych a kŕčovito zviera prsty na rukách aj nohách. Najrpv sme mysleli že to je také niečo bábätkovské, čím dáva najavo svoju radosť a že z toho vyrastie, ale už začíname mať obavy, či to nemôže byť náznak niečoho vážnejšieho? Robí to napr. keď rýchlo listuje v knihe, keď sa niečo točí, keď sa mu niečo veľmi páči, buď v dlhších alebo kratších intervaloch a dokáže to robiť dookola aj niekoľko desať krát...viete mi poradiť, čo by to mohlo znamenať a či je to pre neho nejako nebezpečné? Ďakujem veľmi pekne, Janka

Dobry den kedy sa dievca stane zenou?? Je to ta magicka hranica osemnast roko?? ja mam sedemnast a citim sa este ako dieta -teenager a nie ako zena .. Apochybujem ze sa to do osemnastky zmeni?? je to normalne??

Dobrý večer. Poprosím vás o názor, lebo niekedy už neviem ako mám správne reagovať na správanie môjho 14 ročného syna. Viem, že je v období puberty. Je velmi negativne naladeny, všetko ofrfle, nič nepochváli, jeho odpovede su nie, nemam, nič nebolo v škole, nič nové,zabudne povedat o znamke, nikdy nič sám od seba nepovie - nie je zakríknutý, v spoločnosti niektorých ludí je vysmiaty, spokojny, vesely, ale s rodičmi je uuuuplne vymeneny.. Snazím sa ho chválit, pytam sa o skole, o kamaratoch - no po pár minútach pri jeho negativistickych odpovediach, viacmenej jednoslovnych ma prejde trpezlivost a radsej som ticho. Komunikovat zacne len ked nieco potrebuje..Je to normalne? Potešte ma, že je to len pubertou a vyrastie z toho. Aj ked sa deti nemajú porovnavat, jeho brat je pravy opak, slnko, vysmiaty, porozprava co bolo a tak..ma sice 11 rokov, mozno nas to este len čaka...ale pre mna je to nejako moooc naročné..neviem ako to so starsím synom riešit. však mama je na to, aby mu pomohla prekonat toto vývojové obdobie...

Dobry den!

Mam 13 mesacneho synceka a jeden problem, s ktorym si uz vazne neviem dat rady! Totiz moj syncek si vsetko, co najde na zemi dava do pusy. Nemozem z neho ani na 5 sekund sputstit zrak, lebo uz by mal nieco v pusine. Napr. kamienky (jeho oblubene), piesok, listie, opadane zhnite ovocie, no jednoucho vsetko, co ho zaujme.
Vzdy ked si nieco chce dat do pusy, tak mu to rychlo zoberiem a vysvetlim mu, ze to nie je na papanie a ukazem mu co s tym moze robit, napr. kamienok daleko zahodit, spak od cigarety nech zaslapi, ale nic nepomaha. Uz som mu aj dala po rucicke, co mna asi boli viac ako jeho, ale ani to nepomohlo. A najhorsie je, ze ked mu nieco nedovolim alebo mu to vyberiem z pusy, tak spusti velky krik a zacne sa velmi jedovat, vtedy ho skusam niecim inym zabavit, ale zaujme ho to len na par sekund a uz aj zase nieco hlada, co by mohol ochutnat.
Prosim vas je to normalne? Zbavi sa toho? Ako to mozem riesit? Za Vase rady Vam vopred dakujem!

Dobrý deň.
Mam 2 ročného syna a stale sa nejako nechyta na rozpravanie, pekne zretelne vie vysloviť len zopar slov a sem tam ak sa mu chce tak niektore napodobni. Je to normalne?Nemala by som navstivil lekára? Vobec nema zaujem sa nejako chytat na komunikáciu.Rozumie vsetemu co od neho chcem ale ak pride na to ze ma nieco povedat tak sa nic nekona s rozpravanim prip. mi odpoveda len hluposti a nezmysly.Ak ma nahneva a trosku ho potrestam a chcem aby mi povedal ze ci bude pocuvat tak mi vie pokne odpovedat ano aleno slovkom nie.Je to normálne co mam robit aby sme to prekonali?Byvame s rodicmi a kazdy mu vela dovoli moze to mat na jeho rozpravanie nejaky vplyv.Dakujem

Dobrý deň, chcela by som vás požiadať o radu ako postupovať. Mám doma 4 a pol ročnú dcérku ktorá sa za posledné tri týždne začala hrozne večer báť. Najprv to začínalo takým kontrolovaním mňa samej - v priebehu pol hodiny sa stále otázkou MAMI?? uisťovala či som pri nej. Či som náhodou neodišla. Potom začala večer štrajkovať že nemôže byť v izbe sama, lebo sa bojí a na otázku že koho odpovedala že príšer. Najprv som sa snažila ju prehovoriť že sú to hlúposti že príšery neexistujú že sú to len prezlečení ľudia a pod.. Ale problém trval a aj trvá ďalej. Už sa nechce ani sama kúpať vo vani lebo sa bojí že niekto príde a zoberie ju. Veľmi veľa sa spolu rozprávame a máme doma dosť otvotrený vzťah. Takisto mi povedala, že v škôlke jej kamarát rozprával o obludách a zloduchoch a že prídu aj k nám a podobne. Ešte mi prezradila, že sa jej snívalo že v spálni bola obluda a chcela ju zobrať. Nikdy sme ju nestrašili s takýmito vecami a preto nerozumiem ako mohol u nej nastať taký zlom. V noci spí tak, že ma drží za ruku a len čo sa vzdialim urobiť napr. fľašu mladšej dcérke hneď pribehne za mnou. Tak som volila inú možnosť a pristúpila som na jej hru (keďže viem, že deti mávajú často bujnú fantáziu a že naozaj veria tomu čo rozprávajú) tým že sme si urobili tzv. "čarovný nápoj" (čistá voda v rozprašovači) a vždy ked ideme spať tak celú izbu postriekame nápojom a uistíme sa tak, že žiadne obludy neprídu lebo zacítia náš nápoj. Myslím že to je trošku lepšie, ale aj tak to nie je ono. Nikolka je veselé, hravé a hlavne nebojácne dieťa - v škôlke je skôr vodca ako utiahnutá, tiež nemá problém nadviazať kontakt s cudzími deťmi, či odpovedať na otázky dospelých ľudí. Preto si neviem zrazu vysvetliť jej správanie. Ona sa skutočne bojí, lebo ked jej poviem nech prestane, že to sú hlúposti tak sa rozplače a skrýva sa pod vankúš alebo perinu. Je to normálne?? Ďakujem za každú radu