dieta a lekar

Viete, to, čo by sa malo diať pri každej návšteve lekára s dieťaťom je, že by si lekár mal každý raz vytvárať s dieťaťom vzťah. Mal by s ním najskôr trošku hovoriť, zoznámiť sa, prípadne mu ukázať trošku ordináciu, vysvetliť mu, načo tam dieťa je, čo sa bude diať, mal by mu vopred povedať, čo potrebuje urobiť, čo tým zisťuje, mal by si pýtať povolenie dotknúť sa tela dieťaťa pri vyšetrovaní a rešpektovať odmietnutie dieťaťa a podobne.
Pripadá vám to ako sci-fi? Aj mne, ale to by bol vhodný a etický prístup lekára k (nielen) detskému pacientovi. (Samozrejme, ak je dieťa v život ohrozujúcom stave, treba konať!)
To, čo môžete robiť,je, že budete pred návštevou u lekára s tým lekárom hovoriť a požiadate ho o prístup, ktorý umožní vyšetrenie vášho dieťaťa. Možno budete musieť lekára spracovávať, možno bude ochotný nechať sa vami viesť pri zaobchádzaní s vaším synom, no možno budete musieť hľadať takého, ktorý bude schopný pracovať aj s vydeseným pacientom šetrne a jemne.
Niekedy stačí, ak dieťa ide do ambulancie, keď začne panika, rodičia s ním odídu sa poprechádzať a keď najväčší nápor opadne, idú znova do ambulancie a dieťa je ošetrené primeraným, no jemným a šetrným spôsobom (nielen telesne šetreným, ale najmä psychicky!)