zas spánok

Nie som vôbec zástankyňou prístupu, podľa ktorého treba dieťa nechať tzv. vyplakať. Možno dieťa po týždňoch či mesiacoch plakať naozaj prestane, ale nie preto, že by sa potreba, kvôli ktorej plakalo naplnila, ale kvôli tomu, že rezignovalo, prestalo veriť, že plač a volanie mu môžu zabezpečiť to, čo potrebuje. Dieťa v takomto útlom veku ešte zvyčajne komunikuje pomocou plaču. (Rodičia sa často boja, že ich dieťa bude rozmaznané a plačom si potom bude vynucovať všetko, čo bude chcieť. Ale je rozdiel, či plače preto, lebo si žiada prítomnosť rodiča, je hladné či má strach alebo chce cukrík či hračku v obchode.)
Pokúste sa vyhovieť mu a aby ste si aj vy trochu oddýchli, požiadajte otca dieťaťa alebo babku, dedka či tetu, aby sa aspoň jednu noc za týždeň o malého postarali. Prípadne spite so synom počas dňa. Väčšina žien túto možnosť nevyužíva, lebo si chcú urobiť niečo pre seba alebo chcú v pokoji urobiť niečo okolo domácnosti. No ale spánok je jednou zo základných telesných potrieb.