je to ok?

Verím, že je ťažké brať pokojne a s pochopením, ak vaše dieťa takmer za všetko plače. Ako rodičov nás to môže najprv vystrašiť, či je všetko v poriadku alebo sa deje niečo, čo treba riešiť. No ak dieťa v ostatných "ukazovateľoch" prospieva a dokonca v spoločnosti iných ľudí Tie symptómy nemá, môžeme strácať trpezlivosť, môže nás to hnevať, dráždiť, unavovať, prípadne začneme o svojom výchovnom prístupe pochybovať a podobne.
Váš syn je zrejme v období, keď potrebuje hlavne povzbudenie a vašu lásku. Pravdepodobne sa mení toľko vecí naraz, toľko všeličoho nového denne sa stane a tak veľa vecí sa učí, že to môže byť na neho príliš a plač môže byť "len" výrazom jeho potreby po vašej blízkosti, podpore a ochrane počas toho všetkého.
Večer je už zrejme taký ustatý po tých všetkých dobrodružstvách, že mu vaša náruč dobre padne. Nemusíte pri ňom večer zostávať, až kým nezaspí. No musíte to otestovať. Možno mu bude stačiť, ak sa pri vás iba utíši a potom budete môcť odísť a on zaspí. Možno sa budete ešte musieť vrátiť a držať ho chvíľku za ruku alebo ho pohladkať po chrbátiku a potom vás "prepustí". Možností je veľa, skúšajte a uvidíte, čo bude fungovať u vás. Rozhodne ho ale nenechajte plakať dlhšie ako pár minút.

K dcérke a jej spánku:
Zrejme má zatiaľ takýto spánkový rytmus a ten sa bude ešte v priebehu času meniť a vyvíjať. Ak je spokojná a vás to tiež nejako výrazne nedecimuje, netreba sa tým zaoberať. No aj keby vás to veľmi obťažovalo, asi toho s tým moc nenarobíte, lebo takéto malé deti spia toľko, koľko potrebujú a vtedy, kedy potrebujú. No mohli by ste sa pri dcérke striedať s partnerom alebo niekým, kto s vami ešte býva, aby ste si aspoň trochu priebežne oddýchli.
K synovi:
Keďže sa tento problém vyskytuje len v škôlke, pravdepodobne súvisí nejako so škôlkou alebo s tým, že je od vás odlúčení. Niektoré deti napríklad horšie nesú svoje návštevy škôlky, ak vedia, že mama je doma so súrodencom (či už je na materskej alebo je dieťa choré,PN). Navonok deti nemusia dať nič na sebe poznať, nehovoria o tom, lebo si to niekedy ani nevedia uvedomiť, že niečo nie je v poriadku, no buď sa pocikávajú alebo majú ťažkosti s nočným spánkom a podobne.
Ak sa pocikanie vyskytuje len občas, netreba to nejako veľmi riešiť, aby dieťa nebolo zbytočne traumatizované - v tomto veku má ešte "nárok" na nejaké tie nehody. Ak by sa pocikávanie stávalo častejšie, dobre je dať pod plachtu plienkovú podložku, ktorú sa používa pri ležiacich ľuďoch, aby sa neznehodnocovala posteľ a aj tým sa predišlo stúpaniu napätia okolo pocikávania. Nasadzovanie plienok na spánok môže byť pre dieťa tiež traumatizujúce, lebo v škôlke už deti plienky nezvyknú mať.