agresívne dieťa

Dobrý deň, pani Kašáková,
prosím poraďte mi ako ďalej postupovať pri výchove svojoho 6 r. syna.
Je čím ďalej tým viacej agresívny. Bije mladšieho brata a v poslednej dobe ak má svoj "záchvat zlosti", tak udrie aj mňa alebo manžela. Ja už ozaj neviem, čo robiť a bojím sa čo z neho vyrastie. Agresívny a zlostný chlap? Alebo sa to vekom ukľudní.
Je hyperaktívny. Vie sa rozčúliť pre každú maličkosť, napr. sa mu nepáčia ponožky čo som mu pripravila, a už je zle. A nepáči sa mi ani čo v tej "svojej chvílke" rozpráva, napr. ja utečiem od vás, vy ma neľúbite, zabijem ťa - no je mi až do plaču. Ale silno pochybujem, že napr. slovu "zabijem ťa" rozumie, lebo keď som sa ho pýtala, čo to znamená, nevedel mi odpovedať. Keď sa ukľudní, je to opäť zlaté dieťa, len škoda , že tých zlostných chvíľ je čím ďalej tým viacej. Ak niečo nie je tak ako on chce, už je oheň na streche, nie je vôbec samostatný, iné deti v jeho veku su schopné ísť napr. na malý nákup do obchodu, on nepôjde, pritom je to hneď vedľa našej bytovky. Neexiistuje aby sa šiel vonku hrať sám s kamarátmi zo škôlky, aj keď ho volajú, jedine, že by som šla s ním. Na jeseň nastupuje do 1. roč. ZŠ.

Dobry den,
rada citam vasu poradnu a je pre mna v mnohom poucna. Snazim sa pouzivat vase rady, ale pouzitie niektorych nevyvola taku odozvu, ako by som ocakavala. Napr. ste pisali, ze ked je nejaky problem na ihrisku (moje dieta je bité druhym dietatom a jeho mama to neriesi), tak treba svoje dieta zobrat a odist odtial prec, alebo sa tomu miestu v pripade, ze je tam to agresivne dieta vyhybat. Lenze moja dcerka (2,5 roka) to pochopila ako trest pre nu, ked som ju zobrala z toho ihriska, kde sa chcela hrat. Nechapala, preco ona musi ist domov a to agresivne dieta tam moze pokojne zostat.
A druhy priklad: dcerka chce byt s babkou. Ale babka o nu nema zaujem a odo mna ocakava, ze ja si ju zoberiem prec. Aj ked dcerku lakam na ine cinnosti, tak sa vzdy rozplace, preco nemoze zostat s babkou. Problem je v tom, ze babka ju od seba neodozenie, ale necha ju pri sebe, nech ju dcerka prosi, aby sa jej venovala a caka, ze ked ona sama - babka nebude reagovat, tak to dcerka pochopi a odide od nej prec. Ale tak sa nestava a potom caka, ze si to vyriesim sama a ja malu s placom od nej vzdy zoberiem a potom ma babka konecne pokoj.
Prosim o radu, co robit v tychto situaciach, ked dieta nerobi nic zle a aj tak je mu odoprete to, co by chcelo. Velmi pekne dakujem.
Alena