pokakavanie

Dobrý deň,chcela by som Vás poprosiť o radu s riešením nášho problému.Máme skoro trojročného syna Mateja a asi posledné 3 mesiace sa stáva,že sa nám pokaká do nohavíc.Pritom sa už vedel sám vypýtať kakať aj cikať na záchod.Je pravda,že od januára t.r. sa nám v rodine udialo veľa zmien,v januári nám zomrel svokor,s ktorým mal malý nádherný vzťah a dodnes sa naňho pýta,v marci sme sa z prenájmu presťahovali k svokre,riešili sme veľa problémov,manžel bol veľa preč,a teraz sa nám narodilo dievčatko.Maťko ju krásne privítal,tešil sa,snažíme sa mu všetci veľa venovať,aby sa necítil odstrčený.Niekedy je 2-3 dni dobre,a potom sa aj 3-4 dni po sebe pokaká,pritom sa ho stále pýtam,či nechce ísť na záchod,povie,že nie a o 5 minút sa pokaká.Schováva sa aj za kreslo alebo sa váľa po zemi.Prosím Vás o radu ako sa správať,nepomohlo ani vysvetľovanie,hrešenie,motivácia.Nevieme ako ďalej.Ďakujem za odpoveď.Zuzana

Dobry den prajem, mam 30 rokov, 2 rocneho syna a zijem v zahranici. Necakane sa mi ponukla velmi vyhodna pracovna ponuka, na ktoru musim zareagovat v priebehu dvoch tyzdnov...Ponuku by som brala okamzite, keby som mala vyriesenu otazku mojho dvojrocneho synceka.Jedinou moznostou je momentalne zverit syna opatrovatelke.Islo by o rodinnu znamu, ktora roky pracovala v skolke, nasho syna ma velmi rada, a rozumeju si, napriek tomu, ze sa nevidame casto.Postrazila by ho velmi rada a ochotne.So synom sa dokazu spolu prehrat hodiny bez toho aby ma syn hladal...syn vsak nie je zvyknuty byt bezo mna dlhsie ako dve hodinky, este sme to ani neskusali.Ako co najrychlejsie a co najmenej bolestne zvyknut syna na tuto prenho novu osobu? napriek tomu, ze ju pozna, mam strach, ako zvladne niekolkohodinove odlucenie od mamy. Dieta je pre mna prvorade, a preto by som chcela poprosit o Vasu odbornu odpoved na otazku, ci je uz dvojrocne dieta schopne zostat 4-5 hodin denne bez matky, bez toho aby trpelo. Ci je vobec schopne ''pochopit'' situaciu....a ak ano, ako postupovat pri zoznamovani s opatrovatelkou v takom kratkom casovom obdobi...za odpoved velmi pekne dakujem a prajem krasny den

Dobrý deň, sestrin syn má už desať rokov a ešte sa stane že si občas do slipov ako sa to ľudovo povie "frcne" keď začal chodiť do školy (kde sa len hrali žiadne úlohy) tak na 2 roky prestal úplne, teraz ho sestra preradila do inej školy, sťažuje si že ho škola nebaví, nechce si robiť úlohy a sestra si frckanie vysvetľuje tým, že je psychicky nespokojný a takto to dáva najavo. Mne to príde už ako vydieranie, chlapec sa hrá za počítačom, je doma a ani ho nenapadne ísť na záchod, však to musí cítiť a popri tom má v gaťoch, však mamina to operie. Pomaly to začína byť aj hanba.Sestra s ním bola aj u psychologičky, ktorá mu chcela naordinovať lieky, čo mi príde odveci. Keď to nerobil 2 roky tak si myslím, že to vie ovládať ale sa mu nechce alebo čo. Možno by mali navštíviť okrem psychloga aj detského lekára ako on vníma takéto unikanie stolice už fakt neviem

Dobrý deň, moja dérka má dva roky (v apríli tohto roku) a v decembri sa začala sama odúčať od plienok. Od februára tohto roku bola vnútri úplne bez plienok a bez nehody, a od konca marca aj vonku a cez obedný spánok... Lenže teraz tento minulý týždeň sa dcérke začali diať nehody. od decembra chodila kakať vylučne na nočník alebo záchod, ale od štvrtka minulého týždňa sa jej už trikrát, že sa vykakala do gatiek a ani sa nepriznala... Naposledy dnes, v jej izbičke kde má aj nočníček. Namiesto aby si na neho sadla sa učupila do kúta a vykakala sa tam. Do odúčania som ju nenútila, plienky odložila sama, má ju len na noc.. Neviem, či som niekde spravila chybu, alebo je toto u detí normálne, viem len, že ma to trápi. Trestať ju nechcem, ale pravdu povediac, neviem ako sa mám zachovať....
Nepocikáva sa každý deň, sú dni, kedy zostáva suchá celý deň, sú dni, kedy sa len pokaká alebo dni, kedy je všetko ako predtým. Včera som s ňou bola v detskom klube a keď sme prišli, hneď som ju volala, či nechce cikať (aj keď predtým sa jej nebolo treba pýtať, išla sama, alebo ma volala so sebou). Odpoveď bola nie a ani nie minútu na to, sa pocikala. Povedala som jej, že sa hnevám a som veľmi smutná, keď nepovie, že chce cikať a pociká sa. Potom sa už zvyšok v detskom klube pýtala...
Ak sa jej stane nehoda, nebijem ju, ešte som ju doteraz nikdy ani symbolicky necapla, len jej jednoducho poviem, že ma veľmi mrzí, že sa pocikala, keď je šikovná a vie kedy jej treba cikať. že ma to mrzí, ale keď sa bude pocikávať, budeme jej musieť dať nazad plienočky...

Teraz neviem ako ďalej, dať jej plienku a počkať? Nedať a vydržať? Nedať a pocikanie nejako riešiť? Nedať a pocikanie neriešiť len prezliecť??

V jej živote sa neudiala nijaká zmena, aspoň o nej neviem, ktorá by to mohla spôsobiť. Prosím poraďte...

Dobrý deň pani doktorka,
rozhodla som sa na Vás obrátiť s prosbou o radu, ako sa zachovať pri odvykaní od plienok. Máme 2,5 ročného syna, ktorého sme začali od plienok odúčať pred rokom. Čo sa týka kakania, tak to sa ujalo hneď, nemal ani dva roky, keď sa vždy vypýtal na nočník. Avšak horšie je to s cikaním. Sám od seba nám povedal, že chce cikať, keď mal 2 roky. Brali sme to ako veľké pllus - uvedomil si, že mu treba cikať a vedel, že chce ísť na záchod. Ale....od novembra až po dnes máme dni, keď sa nepociká vôbec, dokonca sme mali 2 týžne, keď mu ostala ešte aj po noci plienka suchá a ráno sa pekne vypýtal na záchod, alebo sa zobudil uprostred noci, že ide cikať. A naopak, že ciká úplne v pohode do slipov a ani nám to len neoznámi, len si všimnem, že má mokré tepláky. A nie je to tým, že by bol zabratý do hry, jednoducho mu to "ujde". Preto by som Vás chcela požiadať o radu, ako sa správne k tomuto problému postaviť - treba mu to vysvetľovať, upozorňovať ho, alebo naopak nič mu nehovorť a len mu vymeniť suché prádlo? Nie je to nejaký psychický problém? Cez deň sa ho viackrát pýtam, či ide cikať, vždy mi povie nie a potom chvíľu na to má mokré slipy.
Od septembra nastupuje do škôlky a ja neviem, či sa dovtedy naučí pekne chodiť na záchod.
Ďakujem pekne za odpoveď. Príjemný deň.