Zaspávanie, nočné papanie, trucovanie

Hospitalizácia a s ňou súvisiace procedúry a vyšetrenia sú pre dieťa záťažou. Navyše dieťa v tomto veku je zvýšene citlivé na neprítomnosť matky (alebo osoby, ktorá sa oň dlhodobo stará), pretože už vznikol medzi dieťaťom a matkou skutočný prvý vzťah. Obe tieto skutočnosti zrejme zvýraznili ťažkosti, ktoré popisujete. V tomto období je dôležité dostatočne uspokojovať potrebu dieťaťa po vzťahu, kontakte a tým mu dopriať pocit bezpečia a istoty. Preto by som vám doporučila naozaj hlavne trpezlivosť. Postupne sa táto potreba bude oslabovať a dieťa bude schopné zostať aj s inými ľuďmi najskôr vo vašej prítomnosti a neskôr aj bez vás.
Čo sa týka nočného kŕmenia, potreby detí sú v tomto smere rôzne. Niektoré deti vydržia bez nočného kŕmenia už vo veľmi malom veku, iné potrebujú jesť aj v noci - aj opakovane. Je to ich potreba a tú by som "neodúčala", ale rešpektovala. Táto potreba sa zmenou stravy postupne bude zmenšovať a sama vymizne pravdepodobne už v priebehu niekoľkých mesiacov.
V tomto veku sa dieťa zvyčajne dožaduje najmä uspokojovania svojich základných telesných, psychických a sociálnych potrieb (byť v suchu, byť napapané, mať kontakt s matkou, mať dostatok podnetov pre telesný rozvoj a poznávanie sveta...) a preto je dôležité ich uspokojovať. Pokúste sa do toho zapojiť aj otca dieťaťa alebo súrodenca či starých rodičov, aby ste si mohli vy trošku vydýchnuť.
Toto obdobie je pre matku náročné a preto hľadajte spôsoby, ako načerpať aspoň trocha síl a dobre sa vyspať alebo si dopriať aspoň trochu času bez dieťaťa - keď spí počas dňa (spite tiež, oddychujte, čítajte si, kreslite alebo cvičte, skrátka robte niečo, čo vám robí dobre), keď zaspí večer (hoci vtedy už ste zrejme unavená) a podobne.