Literatura

Pekny deň prajem

Chcela by som nastudavat nejaku literaturu o vychove dietata od najutlejsieho veku. Bola by som velmi vdacna keby ste mi dali nejaky typ pokial je to mozne. Zatial velmi pekne dakujem

Dobrý deň, moja 8 ročná dcérka neznesie dotyk niektorých ľudí, cíti sa hneď špinavá a potrebuje sa ísť umývať. Odmieta oblečenie a ďalšie predmety, ktorých sa dotkli "dotyční ľudia", niekedy nepomôže danú vec oprať či očistiť... Ona to nemôže nosiť, chytiť... Medzi jej vytypovanými ľuďmi sú : mladšia 5 ročná sestra a jej 5 ročná kamarátka, 3 spolužiaci zo školy - všetci rómskej národnosti. Zo školy sa vracia napätá a nesvoja (zhoršil sa jej aj prospech), hneď sa beží sprchovať, oblečenie vyzlečie a hodí do špinavého prádla (Na otázku prečo? odpovie: zase sa ma chytila Nikola"!). To isté spraví ak sa jej chytí jej sestra. Kľučky v dome chytá len cez servítku, nesedí na väčšine stoličiek a kresiel v dome, len na jednej, na ktorej sestru ešte nevidela sedieť, ak sa niekedy stalo, že sa sestrička dotkla jej veci, nasledoval hysterický krik a zúfalý plač, následné odmietanie danej veci... Po viac ako mesiaci sa už mladšia sestrička naučila nechytať veci staršej dcérky, takže tých dramatických výstupov je menej. Musím však spomenúť, že pri niektorých predmetoch jej až tak veľmi neprekáža, že sa ich jej sestra dotkla - a síce kreslo pri počítači, myška, mobil, jeden záchod(máme dva), na kt. chodieva sestrička menej často. a sprcha (no nechce vidieť že sa jej sestra sprchuje lebo potom by sa tam už ona nemohla sprchovať).
Píšem sem však hlavne preto, lebo do dňa kým pôjdeme k detskej psychologčke ubehne ešte 6 týždňov a zatiaľ sa môže jej stav ešte viac zhoršiť. Chcela by som vedieť ako k nej "pristupovať" aby som niečo nepokazila. Spočiatku ma tie jej "výmysly" hnevali, nechcela som jej všetko prať a čistiť každú chvíľu, potom keď začala vyhadzovať a schovávať oblečenie pristúpila som na jej požiadavky, periem, čistím, niekedy ju "oklamem" že som oprala... Viac si ju všímam, prejavujem jej viac lásky aj pochopenia, povedala som jej že za tie myšlienky ju neodsudzujem, že to nie je jej chyba... Mám však pocit, že sa jej stav skôr zhoršuje ako zlepšuje, má už len obmedzené množstvo vecí, ktoré si je ochotná dať na seba, nechytá hračky, pretože ich chytala mladšia dcérka.Voľný čas trávi buď pri počítači alebo v posteli pred telkou, alebo si číta či ide ku kamarátke alebo s kamarátkou von alebo na tanečnú. Najradšej by som jej pomohla ja sama, nemám chuť s ňou behať po psychológochm či psychiatroch... Neexistuje dáka odborná literatúra ako postupovať pri odstraňovaní tejto poruchy?
Za skorú radu vopred ďakujem.