Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
môžem otázku ktoru som Vám poslala presmerovať pre Mgr.Ing. Kašákovu?
Ak máte na mňa otázku, pokojne ju napíšte.
Kašáková
Dobrý večer. Moja 5-ročná dcérka veľmi často močí. Až 23x za deň. V noci len 1x, alebo vôbec, nepomočuje sa. Tento stav trvá asi 1 mesiac. Podľa urológa je to na 90% psychického pôvodu. Dostala liek Mictonette na upokojenie močového mechúra a o 3 týždne kontrola. Neviem, kde hľadať príčinu tohto stavu. Do škôlky chodí celkom rada, tanečnú zbožňuje. Pred polrokom sa jej narodil braček. Najprv chcela sestričku, ale bračeka miluje podľa jej slov "najviac zo všetkých". Predtým som sa jej venovala na 100%, možno až priveľmi. Teraz je tu bábo, ale i tak sa snažím zapájať ju a venovať jej každú voľnú chvíľu na úkor všetkého ostatného. Navonok nežiarli , ale možno je to skrytá žiarlivosť v srdiečku. S manželom nevieme, ako sa k nej správať. Má on s ňou podnikať nejaké aktivity bezo mňa a bez syna (aby mala pocit,že je tu len pre ňu), alebo všetci spolu? Alebo ona len so mnou (i keď neviem, čo so synom, keď stále dojčím)???Manžel je totiž veľa času v práci, a tak sú obe deti so mnou a okolo malého je dosť práce a na dcérku tak zostáva menej času. Pritom jej veľmi často opakujeme, ako ju ľúbime. Prosím Vás, poraďte ako sa zbaviť tohto cikacieho problému, lebo v tejto situácii je ťažké aj niečo podniknúť, keď sme pripútaní k záchodu. Inak dcérka je veľmi inteligentná- spája písmená do slov, sčítava a odčítava, hrá šach. S manželom sme obaja učitelia, tak sme sa jej naplno venovali. Možno sme to až prehnali?! Ďakujem za odpoveď. Daniela
Skúste si v čase, keď ste doma obaja rodičia, rozdeľovať čas na deti. Teda to, čo píšete - jeden bude s jedným dieťaťom a druhý s druhým. Raz by mohla ona tráviť čas s vami, inokedy s tatinom, či už budete doma alebo niekam pôjdete, to je jedno. No mala by mať pocit, že ten rodič je tam pre ňu, že ju vníma, že sú skrátka naozaj spolu.
7 rokov som žila s dcérou a mojou starou matkou po rozvode sama. Teraz mám priateľa, ale dcéra pred ním uteká a ignoruje ho, mňa tiež nepočúva a nerešpektuje. Ked si vymyslíme spoločný program, ona nikam nechce s nami ísť. Moja dcéra rešpektuje len moju starú matku, ktorá ma pred ňou neustále len zhadzuje. mala by jej vysvetliť, že dieťa má v prvom rade poslúchať rodičov. Neviem, ako si mám s týmto poradiť.
Nuž, to je komplikované. Ak dieťa žije v takejto výchovnej situácii, kde stará mama (ale môže to byť aj druhý rodič dieťaťa) zhadzuje rodiča, či už matku alebo otca, dieťa bude mať tendenciu poslúchať toho dominantnejšieho. A hlavne v situáciách, kedy dieťa nechce, odmieta niečo, čo rodič očakáva, ak sa dieťaťu niečo nepáči, niečo mu nevyhovuje.
Základný konflikt je teda medzi vami a starou mamou a ten treba osloviť, riešiť, ak chcete zjednať zmenu.
Dobry den. Mam 6 rocnu dceru, ktorej sa za posledny rok velmi casto robia afty. Imunitu ma v poriadku a berie aj probiotika a vitamini. Od mala je velmi citliva a bojazliva. Boji sa hlavne novych veci a lekarov. Ked sa nam narodila druha dcera pred 20 mesiacmi, tak to brala celkom v pohode, tesila sa na nu. Ale v poslednej dobe na nu velmi ziarli a tak je doma obcas viac nervozity a stresu. Je mozne, ze afty ma prave z tohto stresu a z novych veci, ktore vie ze pridu, ako je napr. nastup do skoly, planovana dovolenka a pod.? Ak je to jedna z moznych pricin tvorbi aftov, ako sa to da liecit? Za odpoved vopred dakujem.
Samozrejme, že naše telo a naša psychika spolu úzko súvisia. Ak je vaša dcérka vo zvýšenom strese z nových vecí, čakajú ju významné zmeny v jej živote, prechádza obdobím žiarlivosti na mladšiu sestru, to všetko môže vplývať na jej psychiku a tým pádom potom aj na jej telo.
O celkovom riešení situácie by ste sa mohli poradiť s vašou detskou lekárkou.
Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.
Spätný chod vo vývine, ako ste to pekne nazvali, je možnou reakciou dieťaťa na príchod súrodencov. Samozrejme, že to je prechodná záležitosť a zvyčajne po kratšom čase dôjde k pozitívnej zmene, k zmene k lepšiemu. Váš syn zrejme ešte dokázal tie dva mesiace čeliť frustrácii, ktorú priniesli so sebou dvojčatá, resp. zmena, ktorá nastala ich narodením, no po dvoch mesiacoch mu mohli dôjsť jeho vnútorné zdroje a začala sa prejavovať jeho reakcia. Je nevhodné dieťa za takéto prejavy trestať, kričať na neho a podobne, pretože je to nevedomá reakcia, navyše pochopiteľná, pretože záťaž dieťaťa pri príchode súrodencov je veľká.
Dieťa môžete zapájať do starostlivosti o súrodencov, no citlivo a hlavne do takých vecí, ktoré zvládne. Je to tiež jedna z ciest, ako staršie dieťa môže nadobudnúť stratenú pozíciu v rodine, ak vyzdvihneme jeho dôležitosť voči mladším deťom, no primerane a citlivo, aby nemalo dojem, že sa od neho očakáva neviem-aká zodpovednosť. Zodpovednosť je na rodičoch, no drobná pomoc najstaršieho môže významne pomáhať matke či rodičom pri starostlivosti o mladšie deti.
Pekný večer prajem pani doktorka, chcela by som Vás poprosiť o radu. Máme doma 3ročnú dcérku Kristínku, ktorá je od narodenia našej druhej dcérky Ivanky, (Ivka má teraz pol roka) dosť neposlušná. zrejme to bude aj žiarlivosť.
druhá vec je že ma nepočúva vôbec čo jej kážem urobiť a už keď na niekoľký krát nereaguje tak na ňu pokričím a až potom poslúchne. Ja už nechcem na ňu kričať, ale ma tak vyprovokuje niekedy že to nezvládnem a kričím. Ale ide o to, že začala kašľať aj po chorobe a mám podozrenie na psychogénny kašeľ, začala si obhrýzať aj nechty (to sa naučila od sesternice ) a robí to neustále, aj keď sa ide hrať hneď si nájde chvílku aby si ich ohrýzala alebo sa schová pod stôl. neviem ako mám na to všetko reagovať, ako ju nabudiť aby ma počúvala a prestala si ohrýzať nechty a hlavne kašľať. Keď sa jej opýtame prečo kašle tak povie že nevie.je šikovná na svoj vek, keď mam chvilku čas tak sa jej venujem, nechám všetko tak a hráme sa spolu ale neviem čo by som ešte mohla urobiť. Som z toho zúfala.
Prosím poraďte mi čo mám robiť, viem že musíme hlavne začať u seba spolu s manželom ale ako???
Dakujem za odpoveď.
Andrea
Dve malé deti v rodine sú zvyčajne zaťažkávacím obdobím pre celú rodinu. Rodičia sú zvyčajne preťažení neustálou starostlivosťou o deti, domácnosť, zaobstaranie peňazí na život atď. No pre prvorodené dieťa je situácia tiež náročná. Celý život sa zmenil a dieťa nedostáva všetko to, čo dostávalo do príchodu súrodenca - resp. dostáva to niekedy v oveľa menšej miere. Môže na to reagovať rôznym spôsobom a môže mu trvať rôzne dlho, kým sa s tým všetkým vysporiada. Takisto rodičom trvá nejaký čas, kým sa s novou situáciou zrovnajú, kým si nájdu nejaký rytmus, ktorý by im umožnil nielen prežiť tú záťaž, ale aj načerpať nejaké zdroje, ktoré by umožnili aj si užívať toto obdobie, vnímať tie drobné každodenné radosti medzi plienkami, varením, praním a tisíckou ďalších drobných či väčších povinností a úloh.
Skúste vašej dcérke hovoriť to, čo od nej chcete, trošku iným spôsobom - pozerajte jej do očí, jemne ju pritom chyťte za plece alebo ruku, formulujte to ako "návrh dohody", ponúknite jej, že jej pomôžete, že to urobíte spolu, prípadne sa s ňou dohodnite, kedy to urobí, ak má niečo zaujímavé rozrobené...
Kašeľ môže byť pozostatkom po prekonanej chorobe, môže to byť alergický kašeľ atď. a telesné príčiny kašľa by mali byť vylúčené, kým kašeľ označíme za psychogénny. No aj tak si môžete dcérku zobrať k sebe, keď kašle, pomojkať ju... Prípadne jej môžete "odkašľať" naspäť - akoby ste sa rozprávali pomocou kašľa.
