sťahovanie, škôlka, nový súrodenec

Dobrý deň, bude to už 1,5 roka čo sme sa s manželom a deťmi presťahovali do zahraničia. V čase sťahovania mal syn 2 roky a 3 mesiace a dcéra 4 týždne. Syn to znášal dosť ťažko a keď pochopil, že to nie je len dovolenka, býval často zlý a odmietal komunikovať so starými rodičmi a ľuďmi ktorých mal rád. Nechcel ich pustiť na návštevu k nám, hovoril im, aby išli preč... Myslím, že to vnímal ako zradu od nich, že sa nepresťahovali s ním. Po pol roku sme sa rozhodli, že ho dáme do škôlky napriek tomu, že vôbec nerozumel ani nerozprával jazykom krajiny v ktorej žijeme. Chceli sme, aby si našiel kamarátov a nebol taký smutný, lebo síce sme sa mu venovali ako sme mohli, tak mu chýbali kamaráti. A vtedy to začalo. Vzťah so "Slovenskom" sa upravil a už nikoho neposiela preč a na všetkých sa teší, (aj keď ten smútok za nimi stále neprekonal) ale neviem si vysvetliť jeho občasné správanie. Teší sa na niečo, rozpráva o tom a keď tá chvíľa príde, tak sa zrazu zasekne a hotovo. Strašne chcel chodiť so mnou do hudobnej škôlky. Tak som ho tam prihlásila a prvá hodina vyzerala tak, že ja s dcérou sme sedeli vnútri a syn stal celú hodinu za dverami lebo sa rozhodol, že tam nejde. Prečo, z akého dôvodu mi nevie povedať.... Potom už chodil ďalšie hodiny normálne... Chce mať veľkú narodeninovú oslavu a keď mu ideme pekne zablahoželať, tak sa zrazu rozbehne preč, utečie pod posteľ a odtiaľ plačky vykrikuje, aby sme darčeky zahodili, lebo on nič nechce a máme isť preč..... a takto to je stále. O týždeň bude mať oslavu kam som pozvala aj známych s deťmi, aby si to užil. Chcela som pozvať aj jeho 3 kamarátov zo škôlky, (pre posilnenie kamarátstva) ale bojím sa, čo zase predvedie. Aj v škôlke sa tak správa. Pani učiteľka hovorila, že je v škôlke veľmi dobrý a šikovný, ale keď sa rozhodne že niečo robiť nebude tak ho neprinúti nikto. Neviem kedy ho to zase chytí a pri akej príležitosti, preto neviem tomu ani predchádzať. Ale hlavne by som chcela vedieť prečo sa tak správa a čo sa odohráva vtedy v tej jeho malej hlavičke. Poviem mu, že má krásne nové topánky (sám si ich vybral) a niekedy sa tomu poteší, že som mu ich pochválila a niekedy ich hodí o zem, že vôbec nie sú pekné a sú hnusné a mám ich hodiť do koša. Podľa čoho reaguje netuším..... Je rozmaznaný, alebo je to reakcia na všetky zmeny ktoré sa udiali (sťahovanie, škôlka, nový súrodenec) alebo je to iba normálne obdobie?

Ďakujem za odpoveď