ako jej pomocť

Dobrý deň prajem,poprosím Vás o radu.Moja staršia dcéra má 5,5 roka.Je to velmi múdre,šikovné a samostatné dieťa,no zvrat nastal v auguste tohto roka,kedy sa strašne pýtala spať k jednej kamarátke,s ktorou sa však poznala iba asi 2 mesiace a bola u nich iba 2krát.Všetko bolo v pohode ,no v noci sa prebudila a začala plakať za nami.Keď zobudila svoju kamarátku,tak na ňu začala kričat potom zaspala.Nevieme ako dlho naša malá plakala,kým sa jej kamarátka znovu prebrala a zavolala rodičov nech nám zavolajú.Odvtedy je celkom zmenená,nerada chodí z domu,ani do školky ,ani na plávanie,čo bol jej koníček,ťažko sa kamaráti ,k nikomu nechce ísť a pritom pred tým sme ju ledva udržali doma-spávala u krstnej,u druhej kamarátky,rada chodila na návštevy .Teraz keď ideme niekde,tak sa pýta ako dlho budeme,keď príde krstná,tak plače,že dúfa ,že ju nezobere so sebou.Často zvykla spať aj s ocinom vo vedľajšej izbe,ale teraz akonáhle sa jej opýtame,či tam nechce spať,tak má slzy v očiach,odmieta.Veľmi si zobere na srdce aj to,keď sa jej kamarátka kamaráti s niekym iným.nevie si presadiť svoje názory,ťažko sa vie ubrániť medzi deťmi,jednoducho to nie je naša dcérka,je úplne ina,pripomeniem,ze má sestru 1,5 ročnú a od septembra navštevuje Mš.Keď ju poslem napr.do obchodu,tak je úplne v pohode,krásne nakúpi,popýta čo jej poviem.Nevieme či sa to vyrieši časom ,alebo máme navštíviť psychologa,bojím sa,že ak pojde do školy,ten čas je už krátky na vyriešenie.Aký je Váš názor,čo sa v tom dieťatku može odohrávať?Skúšali sme všeličo,ale zatiaľ neúspešne.

Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme

Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.

Dobrý deň, potrebujem poradiť. Moja 4,5 ročná dcéra chodí do skôlky od troch rokov. Samozrejme, že prvé dni si aj poplakala, ale prešla tým celkom v pohode. Keď si zvykla, škôlku zbožňovala, mala tam veľa kamarátok. V lete sme sa ale presťahovali, a v septembri nastúpila do novej škôlky a začali problémy. Ráno, len čo vstane, už plače že tam nechce ísť, do škôlky ju nasilu vezmú pani učiteľky, večer zaspáva s plačom, cez noc sa niekoľkokrát zobudí a plače, alebo zo spánku kope nohami a plače. Hovorila som o tom s pani učiteľkami, oni tvrdia, že nevidia problém, že ráno síce poplače, ale keď sa upokojí, že už je dobre. Ale prisľúbili mi pomoc, že jú budú trošku viac v kolektíve "uprednostňovať".Dcéra sa sťažuje, že sa tam s ňou nikto nehrá, všimla som si, že keď sú vonku, len tak postáva pri pani učiteľkách, je tam stále taká stratená, chýba jej kamarátka. Snažím sa jej pomáhať, oslovujem po škôlke dievčatá, nech sa zoznámia, ale akosi ju neberú do partie a ja neviem, ako jej pomôcť. Viem, že takéto zmeny potrebujú čas, a že tú cestičku si musí nájsť sama, ale už to trvá dlho, je už úplne vystresovaná, došlo to tak ďaleko, že ani doma sa odo mňa nechce pohnúť, stále je smutná. ja sa snažím s ňou o tom hovoriť, ale nič nezaberá, už mi dochádzajú argumenty. Prosím, poraďte mi. A ešte by ma zaujímal váš názor, či by som ju nemala na čas z tej škôlky zobrať, prípadne ju tam nechať len doobeda.
Veľmi ďakujem za Váš čas a radu
Linda

Dobry den,
moja dvojrocna dcera ma uz od narodenia strach z vody. Boji sa tecucej vody po jej tele a hlavne hlave. Prechadza to uz do strachu z kupania sa. Velmi pri tom place, ma obavy, ze ju budeme po kupeli sprchovat, aby sme splachli sampon. Co mame robit, ako jej pomoct?

DOBRÝ DEN. DCÉRA BUDE MAT V AUGUSTE 5 ROKOV. DO ŠKOLKY CHODÍ DRUHÝ ROK, NAPRIEK TOMU SA TAM EŠTE STÁLE NEVIE ZARADIT A S NIKÝM SA NEHRÁ. POTVRDILA MI TO AJ PANI UČITELKA. KED SI KRESLIA, CVIČIA ALEBO MAJÚ SPOLOČNÚ ČINNOST TAK SA PEKNE ZAPÁJA, NEODMIETA. ALE KED IM NECHAJÚ VOLNÝ PRIESTOR NA HRANIE TAK SA S NIKÝM NEHRÁ, K NIKOMU SA NEPRIDÁ. SÚ DNI KED TAM AJ PLAČE, NIELEN RÁNO ALE AJ POČAS DNA. KED STRETNEME VONKU JEJ SPOLUŽIAČKY NA PIESKU, TAK TIEŽ MÁ PROBLÉM S NIMI HODIT REČ A PRIDAT SA, AJ KED JU POSMELUJEM A SOM TAM S NOU. KED SA ZAČNEM S NIMI ROZPRÁVAT JA , TAK SA PO HODNEJ CHVÍLE AJ PRIDÁ. BÝVA DOST ČASTO AJ CHORÁ, ALE AJ TAK , KED JE V ŠKOLKE PO CHOROBE AJ MESIAC V KUSE, TAK ZA TEN ČAS SA JEDNODUCHO K NIKOMU NEPRIDÁ A PREPLAČE. AJ VČERA VEČER MI PLAKALA, ŽE DO ŠKOLKY NECHCE ÍST. SOM Z TOHO ZÚFALÁ, MÁM ÍST K DETSKÉMU PSYCHOLOGOVI, ALEBO SA TO EŠTE ČASOM MOŽE UPRAVIT? DAKUJEM.