Strach

dobry den mam 12 raz ked som mala asi 8 spali sme s otcom v posteli ved som bola este mala lenze vtedy mal asi sexualny sen s mamou a bol asi namesacny zobudila som sa az na to ze my bozkava nohy bola som v absolutnom soku ze som sa nevedela ani pohnut potom mi uz chcel ist pod gatky no to uz mi to v hlave aspon ciastocne zaplo a odtlacila som ho myslim ze sa na to prebudil potom som sla rychlo von z postele bolo taka rozrusena vlastne vsetci a povedala som mu ze uz neni moj otec no hrozne som sa vtedy bala v tu noc som ho potom videla plakat a mama sa s nim rozpravala naozaj to vyzeralo tak ze to vazne nechcel podla vsetkeho co som sa s mamou rozpravala mala taketo sny aj jeho mama moja babka ale stale mam z tej noci strach a snikym sa o tom neviem moc porozpravat chyti ma strasni zachvat placu aj teraz sa mi che plakat neviete mi prosim nejak s tym poradit a este by som sa chcela spytat ked to mala aj jeho mama aj on podla vsetkeho to budem mat aj ja ??? Ak ano ako tomu predidem nahoou neviete. Dakujem

Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj párkrát vlakom viezli. minulí týždeň som sa zasa vybrala vlakom aj s ním a on spustil hysterický plač, že nechce a bojí sa, aby sme išli domov on tam nepôjde... Bola som s neho rozčarovaná a to ten vlak ešte ani nevidel. Potom zasa sa bál, keď dali na naše auto čln- to mu by som rozumela že to nevedel spracovať prečo je ten čln na aute. A dnes sa zasa dál plastovýých dosiek ktoré máme opreté o stenu. Pofukoval vietor a oni sa trošku hýbali. Neviem si to vysvetliť, nebol taký bojazlivý. Doma je kľud, nezažil žiaden stres, nehádame sa nič také stresujúce nebolo. Prosím Vás poraďte čím to môže byť? Prejde to ako to prišlo? Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď. S pozdravom Gabriela.

Dobry den prajem, moj syn ma 2 a plo roka, posledny mesiac za zvlastne sprava. Do teraz bolo vsetko fajn, nemal problemy nikam ist. Od kedy mu hovorim o skolke aspon tak sa mi to zda, nerad chodi na ihriska, na navstevu.Pred 2 dnami sme dosli ku sesternici a on nechcel ist do vnutra, tak sa strasne rozplakal a ostal sam sediet na chodbe asi 20 minut, poto sa ukludnil a prisiel za nami. dnes sme isli pozriet deticky do skolky van na dvor, ani tam nechcel vkrocit, zrazu plac, hysteria a chcel ist domov, ja som sa tam z detmi bavila, rozpravala a on plakal a plakal.Toto spravanie predtym nebolo. Je pravda ze je na mne zaviazany, ale ved som tam s nim bola. Vobec nevie ako mam reagovat a co robit, co je spravne a co nie.Mam z toho akurat stresy a je mi do placu. Prosim poradte, v septembri ma nastupi do skolky.Dakujem Zuzana

Dobry den, chcela by som Vas poprosit o radu, co robit. Moj 4 rocny syn sa boji jest. Netrva to zatial dlho, asi tak tri dni, myslim ze odvtedy ako mu zabehlo jablko a tyzden na to mal strasne vela hlienov a pozvracal sa mi. Odmieta jest, stale sa pyta ci sa mu nic nestane, ci mu nezostane jedlo v krku. Ked sa ho spytam preco nepapa tak povie ze sa boji. Predtym bol velky jedak, zjedol aj dve porcie a teraz nic. jedine co zje je rohlik s maslom a jogurt. Bojim sa o neho aby privelmi neschudol a nestratil vitaminy. Neviem co s nim, uz som mu vysvetlovala ze nic sa mu nestane, ze aj ja jem a nic sa mi nestalo. Nejde to ani po dobrom ani zlom. Budem vdacna za kazdu radu. Ked to bude takto pokracovat aj tento tyzden, budem musiet navstivit psychologa. S pozdravom .Madova

Dobrý deň, pani doktorka.
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Máme 5-ročného syna, ktorý nastúpil minulý september do škôlky. Syn je veľmi nesmelý. Do škôlky nechce chodiť, ak tam nejde zrovna aj jeho najlepší kamarát a vlastne aj jediný kamarát.
To však nie je ešte najhoršie. Syn bol dnes so mnou na päťročnej prehliadke u lekárky a celý čas sa ma držal za nohu tak, že ho pani doktorka nemohla vôbec vyšetriť. Snažili sme sa všelijako po dobrom ho primäť k tomu, aby spolupracoval, ale žiadny úspech. Je pravda, že u doktorky sme dlho neboli a toto je nová lekárka, u ktorej bol prvý raz. No aj u tej predošlej to bývalo podobné - tiež som ho musela stále držať za ruku a bol problém mu vôbec pozrieť do hrdla. Hovorí mi, že sa hanbí.
Nechce ani pozdraviť, keď vôjdeme do obchodu - vždy mi povie, že sa hanbí.
No a keď sme s ním boli na ceste rozprávkovým lesom minulý rok, on sa vôbec nezapojil - nechcel povedať básničku, ani len cukrík si sám nešiel zobrať, stále sa len schovával za mňa. Nemá veľa kamarátov, iba toho jedného zo škôlky a okrem toho má 3-ročnú sestričku (tá je oveľa smelšia). Možno mu chýbajú kontakty s viacerými deťmi, neviem.
Neviem, či je jeho správanie normálne, no zdá sa mi to už priveľa. Prehliadku budeme musieť absolvovať znova, no už teraz mám strach ako to celé dopadne.
Tiež mám strach, keď pôjde do školy - i keď dovtedy sa možno veľa zmení, ale aj tak sa bojím, že tam bude mať problémy kvôli svojej nesmelosti.
Myslíte si, že by bolo vhodné navštíviť detského psychológa? Alebo z toho syn vyrastie?
Ďakujem za odpoveď!