Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den pani doktorka. Mala by som na Vas jednu otazku. Moja 6 rocna dcerka mi uz asi tyzden rozprava kazdy den aj 10 krat ze ci nezomrie. Vysvetlujem jej ze nezomrie ze je este malicka ze zomieraju stary ludia pritulim si ju aj sa jej to snazim vyhovorit ale nic nepomaha.Ak to bude pretrvavat tak rozmyslam o navsteve detskej psychologicky. Dakujem za radu...Prajem pekny den.. Ruža
Otázkou smrti sa deti zhruba v tomto veku zaoberajú, niekedy až neskôr. Je to prirodzená fáza ich vývinu a je spojená s faktom, že deti si začnú uvedomovať, že smrť je konečná, nemenná.
Faktom je, že všetci zomrieme a všetci sa s tým musíme vyrovnať alebo vyrovnávať v určitých obdobiach alebo situáciách počas nášho života.
Niekedy môžu deťom pomôcť s touto otázkou aj rozprávky alebo príbehy, v ktorých je smrť súčasťou a kde môžu zistiť, že aj keď zomrieme, náš život pokračuje životom našich detí, napríklad.
Ak navštívite psychológa, chybu neurobíte, najmä ak by situácia pretrvávala.
Dobry den, mame takmer dva a pol rocnu dcerku. Asi pred mesiacom bola nachladnuta a ked sme ju ulozili do postielky, pri jednom zachvate kasla sa povrackala. Vysvetlili sme jej, ze sa nic nestalo, vsetko sme upratali a ulozili znova do postielky. Ked kasel presiel, zacala nam takto vracavat pravidelne, niekedy aj trikrat do tyzdna. Najprv to bolo opat v postielke, ked sme opustili izbu, aby mohla spinkat, pritom so zaspavanim osamote uz davno nemala ziadny problem. Vyriesila som to tak, ze som ju zacala ukladat do postielky spolu s nasim psikom a vysvetlila som jej, ze ak bude vracat, zobudi aj psika, ktory je uz unaveny a potrebuje si oddychnut, aby sa jej na druhy den moholl venovat. To zabralo a ked sme si mysleli, ze sme to prekonali, zacalo jej vadit vecerne sprchovanie. Vzdy, ked sa podvecer vratime domov z vychadzky, zacne sa ma vypytovat, ci sa musi ist kupkat, je nervozna, pyta sa na ruky a ani neviem ako, uz je to vonku. Uz sme sa sprchovali aj s jej oblubenou babikou a ukazovala som jej na nej, co budeme robit, aby sa nebala. Zabralo to dovtedy, kym som jej nemusela umyt aj vlasky. Akonahle sa jej do ociek dostala prva kvapka vody, spustila plac a znova to skoncilo vracanim. Podvecerny prichod domov sa pre nas stava nocnou morou, odmieta uz aj vecerat, kazdy vecer sa bojime, ci sa nam ju podari ulozit bez vracania. Najnovsie sa takto bojazlivo zacala spravat aj pocas burky. Nikdy sme jej s manzelom za to neublizili, dohovarame jej, ze sme stale pri nej a nema sa coho bat, ale prestavam verit tomu, ze sa nam to nejako podari vyriesit, bojim sa od nej vecer pohnut na krok, pretoze len v manzelovej pritomnosti sa situacia este zhorsi. Prosim o radu, ako jej pomoct? Dakujeme
Bolo by vhodné vyhľadať osobne detského psychológa.
Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, môj najmladší syn má 3 roky a teraz v poslednom čase sa začal strašne báť. Príklad: má strašne rád vláčiky- pozerá rozprávky, má hračky vláčiky a už sme sa aj párkrát vlakom viezli. minulí týždeň som sa zasa vybrala vlakom aj s ním a on spustil hysterický plač, že nechce a bojí sa, aby sme išli domov on tam nepôjde... Bola som s neho rozčarovaná a to ten vlak ešte ani nevidel. Potom zasa sa bál, keď dali na naše auto čln- to mu by som rozumela že to nevedel spracovať prečo je ten čln na aute. A dnes sa zasa dál plastovýých dosiek ktoré máme opreté o stenu. Pofukoval vietor a oni sa trošku hýbali. Neviem si to vysvetliť, nebol taký bojazlivý. Doma je kľud, nezažil žiaden stres, nehádame sa nič také stresujúce nebolo. Prosím Vás poraďte čím to môže byť? Prejde to ako to prišlo? Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď. S pozdravom Gabriela.
To, či to prejde, sa nedá vopred povedať. No takéto ťažkosti sa v tomto veku zvyknú vyskytovať pomerne často. Súvisí to s bujnou fantáziou, ktorú deti majú a aj s tým, že nevedia celkom dobre odlíšiť, čo je realita a čo je ich vlastná fantázia, čo je reálne možné, aby sa stalo a čo sa môže stať "len" v ich predstavivosti.
Mnohé tieto detské obdobia úzkosti prejdú, hoci to môže trvať aj niekoľko mesiacov či rokov. Nie je vhodné dieťa vysmievať, hovoriť, že už je veľké, aby sa bálotakých vecí a podobne. Je vhodné byť mu oporou, rešpektovať jeho paniku, strach, hľadať možnosti, ktoré by ho podporili v tom, aby danú situáciu zvládlo, prekonalo alebo sa aspoň pokúsilo ju prekonať a ak sa mu to nepodarí, aby našlo dosť podpory u rodičov, u blízkych, ktorí mu dajú najavo, že to nevadí, že nabudúce alebo inokedy to určite dokáže, že na tom nestojí ich láska k dieťaťu...
Dobry den prajem, moj syn ma 2 a plo roka, posledny mesiac za zvlastne sprava. Do teraz bolo vsetko fajn, nemal problemy nikam ist. Od kedy mu hovorim o skolke aspon tak sa mi to zda, nerad chodi na ihriska, na navstevu.Pred 2 dnami sme dosli ku sesternici a on nechcel ist do vnutra, tak sa strasne rozplakal a ostal sam sediet na chodbe asi 20 minut, poto sa ukludnil a prisiel za nami. dnes sme isli pozriet deticky do skolky van na dvor, ani tam nechcel vkrocit, zrazu plac, hysteria a chcel ist domov, ja som sa tam z detmi bavila, rozpravala a on plakal a plakal.Toto spravanie predtym nebolo. Je pravda ze je na mne zaviazany, ale ved som tam s nim bola. Vobec nevie ako mam reagovat a co robit, co je spravne a co nie.Mam z toho akurat stresy a je mi do placu. Prosim poradte, v septembri ma nastupi do skolky.Dakujem Zuzana
Niekedy je dôležité, čo dospelí o škôlke hovoria - niekedy to môže v dieťati vyvolať strach, lebo si celkom nevedia predstaviť, čo to znamená, len že niečo bude inak. Je o príliš neznáme a tým ohrozujúce.
Niekedy ale dieťa nie je pripravené na škôlku a jeho reakcie sú skôr o tom. Bojí sa opustiť mamu, svoje bezpečie a preto treba zvážiť zaškolenie, prípadne v prípade, že by neznášal pobyt v škôlke, mať v zálohe inú možnosť.
Dobry den, chcela by som Vas poprosit o radu, co robit. Moj 4 rocny syn sa boji jest. Netrva to zatial dlho, asi tak tri dni, myslim ze odvtedy ako mu zabehlo jablko a tyzden na to mal strasne vela hlienov a pozvracal sa mi. Odmieta jest, stale sa pyta ci sa mu nic nestane, ci mu nezostane jedlo v krku. Ked sa ho spytam preco nepapa tak povie ze sa boji. Predtym bol velky jedak, zjedol aj dve porcie a teraz nic. jedine co zje je rohlik s maslom a jogurt. Bojim sa o neho aby privelmi neschudol a nestratil vitaminy. Neviem co s nim, uz som mu vysvetlovala ze nic sa mu nestane, ze aj ja jem a nic sa mi nestalo. Nejde to ani po dobrom ani zlom. Budem vdacna za kazdu radu. Ked to bude takto pokracovat aj tento tyzden, budem musiet navstivit psychologa. S pozdravom .Madova
Myslím, že ak je aspoň jogurt a rohlík s maslom, je to super. Do jogurtu bu môžete dať domáci alebo kvalitný džem (vitamíny), piškóty, roztlačený banán...
Je jasné, že ak by problém pretrvával, je dobré sa obrátiť na psychológa alebo detského lekára.
Dobrý deň, pani doktorka.
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Máme 5-ročného syna, ktorý nastúpil minulý september do škôlky. Syn je veľmi nesmelý. Do škôlky nechce chodiť, ak tam nejde zrovna aj jeho najlepší kamarát a vlastne aj jediný kamarát.
To však nie je ešte najhoršie. Syn bol dnes so mnou na päťročnej prehliadke u lekárky a celý čas sa ma držal za nohu tak, že ho pani doktorka nemohla vôbec vyšetriť. Snažili sme sa všelijako po dobrom ho primäť k tomu, aby spolupracoval, ale žiadny úspech. Je pravda, že u doktorky sme dlho neboli a toto je nová lekárka, u ktorej bol prvý raz. No aj u tej predošlej to bývalo podobné - tiež som ho musela stále držať za ruku a bol problém mu vôbec pozrieť do hrdla. Hovorí mi, že sa hanbí.
Nechce ani pozdraviť, keď vôjdeme do obchodu - vždy mi povie, že sa hanbí.
No a keď sme s ním boli na ceste rozprávkovým lesom minulý rok, on sa vôbec nezapojil - nechcel povedať básničku, ani len cukrík si sám nešiel zobrať, stále sa len schovával za mňa. Nemá veľa kamarátov, iba toho jedného zo škôlky a okrem toho má 3-ročnú sestričku (tá je oveľa smelšia). Možno mu chýbajú kontakty s viacerými deťmi, neviem.
Neviem, či je jeho správanie normálne, no zdá sa mi to už priveľa. Prehliadku budeme musieť absolvovať znova, no už teraz mám strach ako to celé dopadne.
Tiež mám strach, keď pôjde do školy - i keď dovtedy sa možno veľa zmení, ale aj tak sa bojím, že tam bude mať problémy kvôli svojej nesmelosti.
Myslíte si, že by bolo vhodné navštíviť detského psychológa? Alebo z toho syn vyrastie?
Ďakujem za odpoveď!
Je ťažké to jednoznačne povedať. Závisí to od mnohého. No v zásade je predpoklad, že sa postupne oťuká a osmelí, no netreba ho lámať cez koleno. To môže celej veci uškodiť. Vhodné sú maličké výzvy, posmeľovanie, ak potrebuje držať za ruku, tak mu to dopriať atď. Dieťaťu môže dosť pomôcť, ak sa využije jeho vzťah s kamarátom, aby sa dostal do kontaktu aj s inými deťmi, návštevy, primerané pestovanie vzťahov. Ak sa aj nezapojí, ako na jej ceste lesom, nevadí, hlavne že ide, že vidí, čo ľudia robia, ako sa k sebe správajú a podobne.
S lekárkou by ste sa mohli dohodnúť vopred, že prídete skúsiť, že by sa mohli najprv trošku zoznámiť a uvidíte, či sa bude dať vyšetriť alebo nie. Ak nie, súsite ešte raz. Niekedy to dieťa potrebuje, aby malo možnosť si vybrať, samo určiť, kedy je pripravené. Ak vníma rešpekt ku svojej osobe, k nesmelosti a hanblivosti, zvyčajne sa cíti v bezpečí a lepšie spolupracuje.
