poradenstvo
, Autor: Registrovaný používateľKeď je človek citlivý,nesústredený,trpí nespavosťou,alebo je nervózny-pomôžu takémuto stavu nejaké lieky,prejde to samo alebo treba zájsť k odborníkovi?
Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Keď je človek citlivý,nesústredený,trpí nespavosťou,alebo je nervózny-pomôžu takémuto stavu nejaké lieky,prejde to samo alebo treba zájsť k odborníkovi?
Je rozhodne vhodné poradiť sa s odborníkom. Môže ísť o stavy, ktoré sú dobre zvládnuteľné liekmi, no zvyčajne je dôležitá aj psychoterapia, aby sa symptómy po vysadení liekov nevrátili.
Dobrý deň pani doktorka,
máme doma 4 ročného chlapčeka a 3mesačné dievčatko. Syn je neuveriteľne zlý. Nedá sa s ním ani po dobrom ani po zlom. Nikoho nerešpektuje robí si čo chce, skúšali sme aj bitku, ale samozrejme ani to nezabralo, ešte sa to otočilo proti nám a dovolí si nás udrieť. Ked mu niečo nedovolíme hned nám nadáva, niekedy použije aj neslušné slová. Má problém s obliekaním, chce si obliecť len to čo sa jemu páči to čo mu nachystám vôbec, a vždy polavím a oblečie si to čo chce on. V škôlke teké problémy nemá, oblečie si všetko čo povedia, nie je tam agresívny, nemajú tam s ním absolútny problém. Akonáhle príde domov všetko sa zmení. Velmi zle reaguje aj na najmenšiu hádku medzi mnou a manželom. Manžel sa ma nemôže ani dotknúť lebo si myslí, že mi robí zle a opakuje to ponom, ale s inou silou. Nedá si vysvetliť, že manžel mi nerobí zle, len ma hladká. Syn velmi rád kreslí, ale všimla som si, že používa často velmi tmavé farby, skoro vôbec nepoužíva svetlé, kriklavé, živé farby, ked sa ho snažím usmerniť, že môže vyfarbovať aj s pestrofarebnými farbami, povie, že jemu sa to nepáči. Teraz má ešte aj sestru, velmi na nu žiarli, robí jej zle, snažím sa aj jemu venovať, aby sa necítil odstrčený, ale to žiarlenie sa nezlepšuje. Vo výchove sme spravili veľa chýb, hlavne sa to riešilo bitkou, lebo aj babka podporuje takéto trestanie, ale on už na to ani nereaguje a smeje sa nám do očí. Velmi ho lubíme a chceli by sme spraviť nejaký správny krok k jeho výchove, preto by som sa chcela s Vami poradiť a možno aj osobne, lebo ťažko sa to tu píše. Bojím sa aby z neho nebol nejaký bezcitný vagabund.
Ďakujem
Myslím, že osobné poradenstvo, či už so mnou alebo inou psychologičkou, by bolo vhodné, aby sa nastavili určité zmeny vo výchove.
Druhou vecou je zrejme aj žiarlivosť syna na mladšiu sestru, to môže aj z poslušných detí urobiť malých čertíkov, lebo sú veľmi zneistené novou situáciou a prišli o veľa pozornosti, ktorú im rodičia dovtedy venovali.
Dobrý deň. Chcela by som sa vás spýtať, mám dcérku, ktorá má 21 mesiacov, ale narodila sa predčasne v 32. týždni, veľmi maličká (1180 g), mala som patologické pietoky. Má aj VVCH, chýba je pravá oblička. Asi rok sme cvičili Vojtovu metódu. Teraz už chodí asi dva mesiace, predtým chodila po štyroch asi 7 mesiacov. Najskôr chodila po 4 a tak začala sedieť. Čo ma trápi, je to, že nerozumie ani jednoduchým príkazom, ešte nič nerozpráva, ale čo je najhoršie, ona ma vôbec nepočúva, keď ju chcem niečo naučiť, stále by len chodila a behala, nemá čas sa hrať, lebo chce len chodiť a chodiť. Nepočúva, keď jej ukazujem v knižke obrázky, hneď mi knižku zoberie, trochu popozerá, alebo vyhodí a ide preč. Žiadna hračka ju dlho nezaujme. Vôbec nikdy nie je v kľude, nerada sa ani prebaľuje, lebo tam musí ležať. Musím jej dať nejakú hračku, aby vydržala a to isté aj pri jedení. Ja už mám aj obavy do budúcnosti, ako bude prospievať a či sa vôbec niečo naučí, či vôbec obsedí na jednom mieste v škole, škôlke atď. Chodím s ňou aj na neurológiu a naposledy lekárka napísala do záveru známky globálnej hypotínie. Čo to znamená? Neviete mi aj poradiť nejakého dobrého psychológa v Košiciach? Ďakujem pekno. Mirka
V prvom rade by ste sa o prognóze a diagnóze mali porozprávať s neurologičkou.
Určite však existujú spôsoby, ako rozvíjať čo najefektívnejšie schopnosti vašej dcéry, ako podporovať to, čo treba, napriek jej oslabeniam. Detská nervová sústava je veľmi tvárna.
Pokúste sa skontaktovať s pracoviskami, ktoré pracujú s deťmi s takýmito poruchami alebo istými oneskoreniami, napríklad detské integračné centrum alebo centrum špeciálno - pedagogického poradenstva, kde by vám mali dať konkrétne a podrobné poradenstvo a dlhodobo s vami spolupracovať.
Dobrý ďeň.S manželom sme sa rozviedli po 3 ročnom manželstve.S dcérkou si nevytvoril žiadny vzťah,takže je závislá len na mne a mojich rodičoch.O dcérku záujem z jeho rodiny bol len na silu a na pýchu.Odkedy sme sa rozišli až po rozvod ju nikto z jeho rodiny nevidel (3mesiace),a keď som mu ju dala prvý krát na dve hodiny došla domov s tým že maminka je p..a,že mám zmiznúť a všetko bude v poriadku a začala byť agresívna a to má len3 roky.Keď je s ním a jeho rodinou v noci má desivé sny,kričí zo sna,všade ma hladá a prosí aby som neodišla od nej.Viem že svojho otca má rada,a ja chcem aby sa stretávali ale velmi sa o ňu bojím.Poraďte mi prosím čo mám robiť.Za odpoveď Vám vopred ďakujem
Tieto situácie sú zvyčajne ťažké pre všetkých zúčastnených. Každý sa musí vysporiadať so zmenou, so stratou... Navyše rodičia často aj po rozvode či rozchode vedú minimálne vnútorné boje s bývalým partnerom/partnerkou, aspoň vnútorne sa navzájom obviňujú a prenášajú tieto svoje pocity aj na dieťa, či už vedome alebo nevedome, či už skryte alebo priamo a otvorene. Ideálne by bolo, keby ste obaja rodičia pracovali na tom, aby ste spracovali svoj rozvod a prijali svoj podiel zodpovednosti zaň, aby ste tiež ocenili, že máte spolu dieťa, ktoré by neprišlo na svet, keby ste neboli spolu...
Prípadne je možné, aby ste dostávali poradenstvo ako matka s dcérou alebo dcérka sama by mohla so psychológom pracovať na svojich strachoch, smútkoch atď.
dobry den.moj syn prvy rok navstevoval skolku uz dlhsiu dobu sa u neho prejavuje agresivne spravanie co ma velmi mrzi a neviem ako to mam riesit.napr.s anahneva ze mu nieco nedovolim zacne skaredo pozerat vykrikovat ze ma nechce ze som skarede mamisko a tak uplne sa rozzuri a vyziapuje .niekedy mi je az doplacu co vsetko mi povie skusala som nanho ist aj po dobrom aj ôpo zlom ale nic nepomaha myslite ze by som mala navstivit detskeho psychologa?dakujem
Na jednej strane je pochopiteľné, že vás takéto útoky syna zraňujú a je vám z nich do plaču. Veď ste jeho matka a túžite po tom, aby vás malo vaše dieťa rado. Na druhej strane mi napadá: čo vám bráni brať to len ako výraz jeho hnevu, povedať mu, že si neželáte, aby sa k vám takto správal a takto s vami hovoril alebo niečo podobné? Ak ste natoľko otvorená situáciu riešiť, vyhľadajte najprv psychológa vy a pokúste sa s ním pracovať na tejto oblasti. Často stačí, aby rodičia popracovali trochu na sebe a niečo sa zmení v celej rodine, teda napríklad aj v prejavoch detí. Prípadne, ak vám to nesedí, skúste rodinnú psychoterapiu či poradenstvo.