agresivita

dobry den.moj syn prvy rok navstevoval skolku uz dlhsiu dobu sa u neho prejavuje agresivne spravanie co ma velmi mrzi a neviem ako to mam riesit.napr.s anahneva ze mu nieco nedovolim zacne skaredo pozerat vykrikovat ze ma nechce ze som skarede mamisko a tak uplne sa rozzuri a vyziapuje .niekedy mi je az doplacu co vsetko mi povie skusala som nanho ist aj po dobrom aj ôpo zlom ale nic nepomaha myslite ze by som mala navstivit detskeho psychologa?dakujem

Dobry vecer,
mam 15 mesacneho syna, donedavna sme si mysleli, akeho mame kludneho a dobreho chlapca. V poslednej dobe na detskom ihrisku bez dovodu robi zle starsim detom, doslova niekoho zdrapi za bundu a zacne nim mixovat, alebo chce nejake dieta pohryzt na ruku. Neviem ako v takomto pripade spravne reagovat. Vysvetlovanie je mu smiesne. Zanedbali sme nieco vo vychove?
Co by ste nam poradili? Dakujem

Dobrý deň, volám sa Lucia, chcela by som poprosiť o radu ohľadom môjho syna Maxa, má 6 rokov, je to otvorený veľmi aktívny a živý chlapec so záujmom o všetko, individualista s vodcovskými sklonmi...od jeho roka sme prežívali dosť hektické obdobie, jeho otec bol alkoholik a práve v v období synových 2-3 rokov sa situácia vygradovala natoľko, že som sa rozhodla v záujme synovho aj svojho odísť (manipulácie, citové vydieranie, nerovnováha a nepohoda a vyústilo to až do ohrozovania zbraňou mňa aj malého, vydierania), napriek všetkému som si povedala dosť a odsťahovali sme sa, syn sa v tom čase zajakával asi 2 týždne, to sa nám podarilo odstrániť asi za mesiac...spočiatku to bola úľava ale po roku začínali problémy synovi chýbal otec (obmedzila som to na stretnutia ked bol triezvy), on si ho získaval púšťaním akčných filmov a neustálym kupovaním replík zbraní, s čím som nesúhlasila a viac ráz protestovala a dohovárala, vhodne pre dieťa s ním čas trávil minimálne, svokra ich poväčšine kryla, chápem že nechcela konflikty ale dosah na môjho bývalého manžela nemala, a ked išiel syn na návštevu k nim vyzeralo to tak, že mohol všetko...medzitým sme mali problémy v školke také že som sa rozhodla ju zmeniť..tam to už bol bludný kruh (syn bol vplyvom všetkého agresívny, veľmi vzdorovitý, rozháraný akoby nevedel kam patrí), medzitým môj bývalý manžel zomrel, je tomu tri mesiace, situácia sa ukľudnila..Maxík povedala by som, začína naskakovať na bežný spôsob života, o smrti otca vie, vysvetlila som mu ju, poplakali sme si a nesťažujem sa, neriešim zbytočne nič čo sa dialo, ak sa na to neopýta, alebo nenaznačí, ak ano snažím sa mu to vysvetliť pre neho prijateľne...ale zo škôlky stále mám ohlasy že nerešpektuje autority, je voči ostatným deťom agresívny, prudko reaguje...mnohokrát nespolupracuje, akoby ten sociálny kontakt bol oslabený, z môjho pohľadu doma (je jedináčik, bývame sami) je často panovačný snaží sa presadiť svoju vôľu, ale vysvetlením situácie prípadne ráznym "nie" s dovysvetľovaním po ukľudnení chápe a uzná, problémom je aj ten jeho vzbudený záujem o zbrane, čo jemne ustupuje a snažím sa mu ponúknuť iné nové podnety ...a po tom všetkom by som sa chcela poprosiť o radu ohľadom výchovy a postupov aby som vytesnila všetko zlé, či nevhodné, čo sa stalo (s psychologičkou som sa viackrát radila, našu situáciu poznala, odporučila aby som pokračovala v tom spôsobe aký mám, dbať na hranice ), vedeli by ste mi takto ešte poradiť ? Ja viem že všetko nepôjde ustáliť za dva mesiace, len by som Vás poprosila o názor, veľmi pekne ďakujem

Dobrý deň.
Mám 23-mesačné dvojčatá - chlapca a dievča. Náš problém spočíva v tom, že syn je voči dcére agresívny (strká ju, hryzie), keď nezvláda svoj hnev na čokoľvek, útočí na ňu, prípadne hádže hračky o zem. Nepomáha ani dohováranie, ani hrozenie, ani v najkritickejšej chvíli po zadku (hoci biť ho nechcem, pretože mi to pripadá nelogické.)
Som zúfalá, neviem, ako si s ním mám poradiť. Bojím sa, aby z neho nevyrástol bitkár, medzi deťmi neobľúbený a zároveň sa bojím o malú, keďže ona má o 5 kíl menej a len čakám, kedy si na nábytku rozbije hlavu.
Podotýkam, že netuším, kde sa to v ňom berie, v rodine žiadnu agresiu nevidel a ani nezažil. Pozornosti má dosť, možno dokonca viac ako dcéra, keďže vzhľadom na okolnosti bol a stále je dojčený iba on.
Veľmi Vám budem vďačná za každú radu.

Dobrý deň, poprosila by som Vás o radu ohľadom môjho 5,5 ročného syna Timka. Vynasnažím sa problém jasne zadefinovať. Za posledné obdobie sa u syna veľmi zvýšili agresívne prejavy, jednak mám dojem, že sa správaním vrátil do obdobia 3 rokov, kedy bol riadne vzdorovitý, teraz ale tým, že je starší, vie byť viac zlostný aj slovne. P. učiteľka v škôlke si ma zavolala s tým, že je iný aj v škôlke, že aj tam je agresívnejsš, jej samotnej dokonca povedal, že ju zabije. Netuším kde na to prišiel, doma je u nás všetko ok, je jedináčik, TV mu veľmi cenzúrujeme, aby pozeral primerané rozprávky. Tuším, že to do istej miery súvisí práve so škôlkou, pretože tam veľmi nerád chodí, tvrdí, že je tam nuda, ale aj tak nerozumiem, prečo sa jeho správanie tak vyhrotilo. Celkovo je nagativistický, ťažko ho niečím zaujať, všetko ofrfle a pod. Doma odmieta robť akékoľvek bežné veci (prezliekanie sa napr.), ktoré doteraz robil viacmenej v pohode.
Všetko je to u neho sprevádzané zlosťou a stále rieši to, či na ďalší deň zase musí do škôlky. Ak mu poviem, že áno, tak robí cirkus. Naopak, ak som s ním doma cez deň, je úplne v pohode. Neviem ako k nemu pristupovať tak, aby som ho viac nevydráždila, ale popritom dala jasne najavo, že takto sa správať nesmie. Ďakujem pekne, Lucia.

Dobry den.
Mame 2 rocneho syna a 3 mesacnu dcerku. Problem mam so synom a myslim, ze jeho zaciatok sa da datovat prave narodenim dcerky, preto som ju spomenula. Nas syn vzdy ked ho nieco nahneva, ked sa mu nieco nedari tak ako by si to predstavoval, ked mu nesplnime co chce zacne rozpravat: maminku bit. Opakuje to stale dookola a popritom sa hneva alebo fnuka. Velmi intenzivne to rozprava aj v kontakte s cudzimi ludmi. Ked sa mu niekto na ulici prihovori hned zacne vykrikovat tuto svoju veticku. Ludia na nas divne pozeraju, ale to mi je v podstate jedno. Ja len nerozumiem, preco to hovori. Ked ho nieco hneva, v podstate ten hnev obracia smerom na mna a posledne dni ma snahu sa uz aj zahnat a udriet ma. Ked to vsak rozprava prave pri tom kontakte s cudzimi, skor mam pocit, ze sa chce za mna schovat, tulit sa akoby sa bal. Vsetko vsak zalezi od nalady. Nikedy je naopak vonku velmi smely a sam cudzim ludom rozpava co ho napadne. Este ma napadlo, ze sice to asi cele zacalo narodenim malej, ale voci nej ziadnu agresivitu neprejavuje. Ma ju velmi rad, chce sa s nou hrat, hladka ju, podava jej hracky, tisi ju ked place. Ani na mna nie je takyto agresivny ak sa venujem malej. Ani ked ju kojim, ani ked ju prebalujem, ani ked sa hram s nou. Preto neviem ci to s nou ma naozaj suvis.
Na druhej strane je mna velmi naviazany. Ked pace, vacsinou ho nedokaze utisit nikto a dokonca v poslednom case ani manzel. Uspavat ho mozem tiez len ja. Ale manzela ma velmi rad, v otazkach hry sa obracia vacsinou na neho. Ked je vsak zle, existujem len ja. AKo mam na tuto jeho veticku reagovat? Ignorovanie nepomaha, napominanie nepomaha, ked mu poviem, ze budem smutna ked takto hovori, tak sice prestane v tej chvili (obcas), ale neskor to zacne hovorit znova. Mam pocit, ze to hovori stale castejsie a castejsie a tak som sa uz rozhodla poprosit o radu niekoho kompetentnejsieho. Ak vas napada nieco, co mozno ja prehliadam, pripadne mate na to nejaku "fintu" budem rada za pomoc.
Dakujem. S pzodravom Mirka