Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
dobry den
mohla by ste nam odporucit dobreho detskeho psychologa,psychologicku v kosiciach? Citala som ze je potrebne vybrat dobru psychologicku.....
Nasho 3 rocneho synceka nieco trapi a nevieme ci sme spravili niekde chybu my,alebo ziarli na svoju 9 mesacnu sestricku,len na to nevie povedat....alebo neviem co.
Dakujem za poradenie.
Mrzí ma to, ale nepoznám takže vám neporadím. Možno by vám pomohlo, keby ste sa nakontaktovali na nejakého košického psychológa a trocha ho povypočúvali, aké máte možnosti.
Dobrý deň, potrebovala by som poradiť so svojou dcérkou. Má 2 roky aj osem mesiacov, narodená v termíne, zdravé dieťa. Od malička to bolo uplakané mimino, potom to prešlo-cca v 6mesiaci. Potom bola veľmi poslušným dieťaťom, čiže málokedy počula od nás NIE. Nikdy sme nemali scény v obchodoch, nikdy nás nebila....ako to vidím u detí kamošiek. V podstate sme jej vždy všetko dovolili, lebo nikdy nechcela nič, čo by sme mali odmietnuť. A ak to náhodou hraničilo s našimi predstavami, tak sme sa s Táničkou dohodli. No teraz začíname mať s ňou problémy. Plače za všetko - už ráno vstane s plačom, že chce čajík - veľa krát sme jej vraveli, že netreba plakať a dá sa to povedať pekne. Aj som jej ho na ráno nachystala na stôl, nech si vezme, ale ona aj tak prišla s plačom, že ho chce zohriať. Plače pri hre, keď to nie je podľa jej predstáv, plače, keď v chladničke nemáme to, čo si ona práve vymyslí.....Nepomáha vysvetľovanie. Vysvetľujeme dookola. Už sme ju začali posielať do izby, keď sa rozplače za nejakú hlúposť - no nepomáha. Dnes večer plakala, lebo jej tatino nedal na ruku toľko tekutého mydla, ako si ona predstavovala...alebo chcela piť s fľaše a nie z pohára, do ktorého som jej napiala čaj ja. Je to naša chyba, že sme jej od malinka dovoľovali všetko, čo chcela, alebo je to len odbobie, ktoré musí prejsť? A najhoršie na tom je, že ja začínam byť na ňu zlá - neviem, či je to tým, že som za skoro tri roky nikde nebola (ale to si nemyslím, lebo som s ňou rada a nemám potrebu od nej odchádzať, všetko som sa naučila robiť s malou) alebo tým, že zrazu to nie je úplne poslušné dieťa ako doteraz. Vždy sme boli proti telesným trestom, no teraz mi už pár krát nervy kupli...a to ma mrzí najviac.
ďakujem za radu.
Niektoré deti sa v období vzdoru hnevajú, hádžu sa o zem, revú na celý chotár..., iné plačú. Nepohoda, ktorá sa v nich objavuje, lebo veci nejdú tak, ako si ony predstavujú, sa z nich takto rôzne dostáva von. To, čo naozaj potrebujú, je v prípade vašej dcérky trochu pochlácholiť a mať porozumenie pre jej nepohodlie, rozmrzelosť, náreky. Keď bude počuť "noo, mojaaa, niečo sa stalo, niečo ťa trápi..." a bude cítiť vašu dlaň na svojej hlavičke, ako ju hladí, zistí, že sa svet nezrútil, že sa zrútilo len jej očakávanie, že je v bezpečí a riešenie sa nájde.
Hnev, krik, bitka ani odstrkovanie do izby nie je namieste (hoci rozumiem tomu, že keď je niečoho veľa, človeku to lezie na nervy dráždi ho to, prípadne sa cíti bezmocne, neschopne...)
Ak dovolíte, poprosila by som o Váš názor.
Mám skoro 5.ročnú dcérku. Do 4.roku života z nej bolo milé spolupracujúce dievčatko. Posledné mesiace ju však "nespoznávam". Je vzdorovitá, robí naschvály, úmyselne robí zle malému bratovi, keď jej niečo vyčítam zamračí sa na mňa, vyplazuje jazyk. Je problematické sa s ňou na niečom dohodnúť. Neúspech v hocičom ju dokáže až zúrivo nahnevať, miestami rozplakať. Len ťažko sa koncentruje na drobné úlohy v zošitoch pre deti. Na druhej strane je však nepochopiteľne bojazlivá v domácom prostredí - bojí sa ísť sama večer na záchod, nerada spí sama vo svojej izbičke. Tvrdí, že má pocit, že by k nej niekto mohol v noci prísť alebo sa od dverí na ňu pozerať. Tiež odmieta moje prejavy náklonnosti - keď sa ju snažím objať a udržať v objatí, tak mi povie, aby som ju nechala, lebo ju tlačím. Najviac sa ma však dotklo to, keď "utekala" sa hrať a spávať k babke, vraj z dôvodu, že je tam lepšie a že si tam viac oddýchne. Babka bývala v byte vzdialenom od nás autom cca 10minút. Byt je nezariadený,vačšinou len holé steny, dcérka tam nemá k dispozícii žiadne hračky. Babka tam býva prechodne a dcérka to vždy "využije". Mám z toho zlý pocit. Moje vnútro mi hovorí, ako keby jej niečo u nás doma vadilo. Môj vzťah s partnerom nie je ideálny. Naše hádky dcérka citlivo vníma. Ani jej vzťah s otcom (mojim partnerom) nie je ideálny. Náš tatino je pracovne vyťažený a nemá na deti čas. Alebo si ho len nechce urobiť (môj názor).
Poprosila by som o Váš pohľad na vec. Ja vnímam dcérku akoby vnútorne nevyrovnanú. Mám pocit, že svojím správaním niečo maskuje. Alebo sú to všetko len prejavy vzdoru, ktoré je typické pre predškolákov? Ďakujem za radu!!!
Volá sa to aj prvá puberta. (Niektorí rodičia si ani nevšimnú prechod z obdobia vzdoru do tohto, niekedy tiež dosť náročného, obdobia...)
U babky by aj malo byť lepšie, lebo babky a dedkovia nemusia byť takí prísni, ich "povinnosťou" alebo skôr právom, je deti viac rozmaznávať a aj tým, že už o rodičovstve vedia svoje, od mnohých vecí upúšťajú. Netreba to zvyčajne brať osobne, hoci verím, že sa to rodičov dotýka.
No vy zároveň píšete, že u vás doma medzi vami, rodičmi, býva horúco, máte konflikty či hádky a to môže byť tiež jedna z vecí, ktorej sa dcéra návštevami u babky môže vyhnúť. S domácimi či rodičovskými konfliktami môže súvisieť aj jej úzkosť, čiastočne aj to, že je na vás protivná.
Navyše (aby toho nebolo málo) v tomto období (zhruba v tomto), môže dcéra začať mierne a niekedy aj nemierne súperiť s matkou o otcovu priazeň. Je to normálna a prirodzená súčasť vývinu dieťaťa. Niekedy môže byť naozaj pre matku bolestné, keď sa z prítulnej, milej, milovanej i milujúcej dievčinky stane malá potvora a niekedy tne riadne do živého.
Tak si vyberte.
dobrý deň,
je to asi smiešne, ale trápi ma to. Moje dieťa má 9 mediacov a vôbec sa nebojí cudzích ľudí, naopak ich vyhľadáva, chce aby ju nosili na rukách a keď ju chcem zobrať k sebe, tak sa otáča, ignoruje ma alebo sa zakvačí do cudziemu do náručia. Pripadám si akoby som ju týrala a preto nechce ísť ku mne.Je pravda, že z mojím mužom ju nosíme iba minimálne, ale stále sa spolu hráme, rozprávame. Soňa je veselá, stále džavoce a smeje sa. Keď sme doma, tak je všatko v poriadku, problém nastáva, keď sme u susedy alebo u svokrovcov alebo v obchode. Tam sa stáel pýta k druhým ľuďom a mňa nechce!
Nebojte sa, neznamená to, že vás nemá dosť rada. Len si užíva ľudí a novinky. Postupne sa to možno zmení, keď sa ešte viac naviaže na vás. (Potom sa jej možno pár rokov len tak ľahko nestrasiete :))
Dobry den,
dcerka bude mat v auguste 3 roky a v septembri nastupi do skolky. Mam obavy, ako to zvladne. Nema rada kontakt s cudzimi ludmi a detmi. O skolke jej vela rozpravame, vzdy pozitivne. Teraz sa tesi, no aka bude realita? Byvame pri malom meste, kde MC funguje iba ces sk. rok. No nechodime tam.
Byvame na dedine, kde na detske ihrisko vela deti nechodi. Pod panelakom u starkych su deti uz zohrate. Nema rada, ak sa k nej deti prilis hrnu a chcu sa s nou silou mocou hrat. Hra sa len, ked chce ona sama. Radsej sa na ne pozera. Ak sa medzi nimi hra, musi tam byt nablizku niekto, u koho citi istotu.
Co robit a ako jej pomoct.
Vyzerá to ako normálna situácia - vaša dcérka sa nehrnie k cudzím deťom, čo je v jej veku ešte celkom normálne. Postupne smerom k štvrtému roku sa začne o deti zaujímať, hoci možno z nej nebude žiadna levica salónov, ako sa hovorí, ale bude jej stačiť jedna dve kamarátky či kamaráti.
Možno by ste mohli začať s tým, že budete chodiť na škôlkársky dvor, keď sú tam deti alebo si raz za týždeň zavoláte niekoho na krátku návštevu k vám domov či niekoho navštívite vy...
Dobry den, obraciam sa na vas s problemom, mam 10 rocnu dcerku ktora ma spoluziacku, poznaju sa takmer od narodenia, my rodicia sme priatelia, problem zacal od narodenia ked matka dcerkinej spoluziacky zacala chciet aby jej dcera mala vsetko co ma moja, samozrejme boli aj konflikty, chodili spolu do skolky teraz aj do skoly, problem je cely v tom, ze to dievca Livia sa na moju dceru strasne naviazala, nema v skole kamaratov, pretoze si casto vymysla a klame a jediny kto sa s nou kamarati je moja dcera, ked su spolu nevidela som v tom neviem aky strasny problem, pekne sa hraju a su spokojne, problem zacina byt v tedy ked sa moja dcera chce kamaratit aj s inymi spoluziackami, vtedy to ta Livia nezvlada a uraza sa a navyse stale vydiera oju dceru placom, maju uz 10 rokov a zda sa mi aj trapne ze hned Livia place, dokonca to je nie plac ale rev, problem sa vystupnoval, boli v skole prirode, nezmesti sa mi to sem vsetko tak spomeniem len nieco, ked s nou moja dcera nechcela ist na wc livia sa to snazila zdrziavat azisla v krcoch a udajne jej poedala, ze to preto, aby sa zatial nezacala bavit s niekym inym, pri obede si pri moju dceru chcela sadnut spoluziacka a tak jej livia naliala z pohara dzus na stolicku, moja dcera to zbadala a tak obetovala svoju mikinu a dala ju na stolicku aby si ta spoluziacka do toho nesedla, dcera je velmi citliva, len akosi je toho uz na nu privela, cokolvek nerobila s nou, vzdy Livia revala, raz som ju aj pocula do telefonu a to nebol plac ale tak placu 4rocne deti ked si rozbiju koleno, dalej ju Livia vecne nahravala na mobil a chodila za nou a pustala jej to dookola, na upozornenia a prosby od mojej dcery nereagovala a rehotala sa jej do tvare, navyse si kupuje vsetko nausnice, okuliare , oblecenie take ako ma moja dcera, problem je, ze jej to jej mama toleruje a podporuje ju v tom, ano, samozrejme som sa s nou uz velakrat o tom bavila a jej odpoved je, ze ona moju dceru miluje a tym to konci, uz som hovorila aj s ucitelkou pretoz si to sama vsimla, len ma tiez upozornila ze s tym nemoze nic robit nakolko by mohla mat problemy, viete dnes sa vsetko otoci proti vam ale dcera prisla zo skoly prirody a strasne psychicky znicena, dokonca nam odtial pisala zvlastne sms - ze si nici zivot, na to som chcela vysvetlenie, jej odpoved ze to preto ze sa s nou kamarati a tym padom od nej bocia ostatne deti, zachadza to tak daleko ze Livia zacina byt protivna na ine deti a akoze nechtiac ich strci alebo tak...snazila som sa s dcerou porozpravat, do inej triedy ani nechce pocut ze by isla, ma strach ze liviina mama pride do skoly a bude sa chciet s mojou rozpravat lebo ju vo vsetkom podporuje, od manzela moc pomoc nedostanem, nejak mu to nepripada ako velky problem, chce aby sme to riesili tak, ze ju budeme od nej vo volnom case drzat dalej, na ake kruzky chodi nasa dcera a ze sme ju od vsade museli dat prec, lebo tam zacala chodit aj Livia vam nemusim radsej hovorit, zacala so to riesit tak, ze si moja dcera dohaduje kamosky aj tak aby to livia pocula, aby vedela, ze neni jedina jej kamaratka, aj v skole spolu sedia a ked sa chcela moja dcera presadit tak Livia zahrala na ucitelku divadielko s placom a zabralo... dokonca akoze musia sediet vpredu lebo obidve nosia okuliae, ze kjto ich ma prvy vam nemusim hovorit... dcera s nou nechcela travit vsetok cas v skole prirode a Livia to nezvladala ta celu skolu prirodu prezjapala a hrala na city mojej dcery, samozrejme ze som jej dala instruktaz ako sa ma v danej chvii k tomu postavit a nevsimat si ju ale nie vzdy to ide, neviem co dalej, zacinam byt zufala, moja dcera je velmi ale velmi chuducka a strasny dobracisko, to o nej hovria aj ucitelia, toto dievca je preikane a plne intrig a aj ked budu cez prazdniny 2 mesiace bez akehokolvek kontaktu pocas roka sa to zase zacne a to nevravim o tom ako bude akoze livia trpiet bez nej.... nechcem zmenit skolu ani triedu pretoze moju dceru tam deti miluju, neda sa to spravit rozhovorom s matkou Livii ani s otcom a tak neviem co mam daej robit, dakujem za kazdu rada
s pozdravom
erika
Je vhodné, aby ste dcérke pomáhali udržiavať ich vzťah v nejakých primeraných koľajach. Nemala by sa nechať vydierať Líviou, že sa nesmie s nikým iným kamarátiť a podobné veci. Ak sa vám zdá, že to už samé či sami nezvládate, že vám to nejako prerastá cez hlavu, obráťte sa na detského psychológa, kde by ste sa tým mohli zaoberať viac do hĺbky a podrobnejšie.
Zdá sa, akoby začal ten ich spor už medzi vami, matkami, resp. že Líviina mama sa nejako upla na vás, nejako ste možno jej vzorom alebo ste pre ňu tiež dôležitá - nemyslíte?
