nesmelost

Dobry den, potrebovala by som radu ohladne dcerky, ma 2,5 roka a je velmi nesmela. O chvilu pôjde do skolky a ja sa bojim, aby nestala niekde v kute, alebo, aby ju deti nebili. Ked sme na hojdackach, tak sa trosku smyka na smykalke, ale len dovtedy, kym nepride ine dieta- potom hned odide a uz len pozera. Ked sa jej na ulici niekto prihovori, bud sklopi zrak, alebo sa schova za mna. Ak jej dam na vyber, ci budeme doma, alebo ideme von, vzdy chce byt radsej doma a pozerat rozpravky...Ma oblubena casti rozpravok, ktore si pozrie, a potom si ich sama pre seba od slova do slova rozprava. Takze pamät aj slovnu zasobu ma vynimocne dobru, len pred nikym nepovie ani slovo. Mam este male babätko, tak nemam na nu tolko casu, kolko by som chcela, kvôli tomu, aj kvôli tej jej hanblivosti ju davam do skôlky... Alebo mam este pockat? Ako jej mam pomôct byt smelsou? Aj jej otec ma taku povahu a v skole si dost vytrpel, ja nechcem, aby bola moja dcera nestastna, deti su v dnesnej dobe velmi priebojne, niekedy aj agresivne. Bojim sa,aby nebola neskôr sikanovana. Prosim poradte mi, ako jej pomôct. Dakujem

Dobrý deň, pani doktorka.
Obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Máme 5-ročného syna, ktorý nastúpil minulý september do škôlky. Syn je veľmi nesmelý. Do škôlky nechce chodiť, ak tam nejde zrovna aj jeho najlepší kamarát a vlastne aj jediný kamarát.
To však nie je ešte najhoršie. Syn bol dnes so mnou na päťročnej prehliadke u lekárky a celý čas sa ma držal za nohu tak, že ho pani doktorka nemohla vôbec vyšetriť. Snažili sme sa všelijako po dobrom ho primäť k tomu, aby spolupracoval, ale žiadny úspech. Je pravda, že u doktorky sme dlho neboli a toto je nová lekárka, u ktorej bol prvý raz. No aj u tej predošlej to bývalo podobné - tiež som ho musela stále držať za ruku a bol problém mu vôbec pozrieť do hrdla. Hovorí mi, že sa hanbí.
Nechce ani pozdraviť, keď vôjdeme do obchodu - vždy mi povie, že sa hanbí.
No a keď sme s ním boli na ceste rozprávkovým lesom minulý rok, on sa vôbec nezapojil - nechcel povedať básničku, ani len cukrík si sám nešiel zobrať, stále sa len schovával za mňa. Nemá veľa kamarátov, iba toho jedného zo škôlky a okrem toho má 3-ročnú sestričku (tá je oveľa smelšia). Možno mu chýbajú kontakty s viacerými deťmi, neviem.
Neviem, či je jeho správanie normálne, no zdá sa mi to už priveľa. Prehliadku budeme musieť absolvovať znova, no už teraz mám strach ako to celé dopadne.
Tiež mám strach, keď pôjde do školy - i keď dovtedy sa možno veľa zmení, ale aj tak sa bojím, že tam bude mať problémy kvôli svojej nesmelosti.
Myslíte si, že by bolo vhodné navštíviť detského psychológa? Alebo z toho syn vyrastie?
Ďakujem za odpoveď!