Nedostatok lasky

Možno by ste mohli trošku viac komunikovať o tom, ako sa cítite - ak sa vás opýta, či niečo urobil a preto sa neusmievate, skúste mu jednoducho povedať, ako sa práve cítite. Napríklad: som už za celý deň unavená alebo no, teraz sa mi nechce usmievať, s tebou to nesúvisí, ale mám sa celkom dobre, alebo som trochu smutná, lebo sa mi nepodarilo upiecť koláč no nemusíš si robiť starosti... Len jednoducho vyjadrite, ako sa cítite a ak je to vhodné, tak aj prečo, s čím to súvisí a ak to nie vhodné, povedzte len niečo všeobecnejšie, no pravdivé (mám nejaké starosti...).
No môžete si ho vždy len pritúliť, keď je neistý, nemusíte nič povedať, len ho pozvite k sebe a dajte si túliacu chvíľku.
Čo sa týka desiaty, aj ju častejšie nezje, skúste sa ho spýtať, koľko desiaty by mu stačilo, aby to vládal zjesť a nemusel sa báť, že bude kvôli tomu zle. Prípadne nech vám ráno vždy povie, či chce menšiu alebo väčšiu desiatu.
A ak už idete hovoriť niečo, čo sa vám nepáči alebo máte nejaké námietky, posaďte si ho na koleno, povedzte mu, že ho máte rada, no že mu potrebujete povedať niečo, čo sa vám nepáči. Dajte mu chvíľočku, ak by chcel niečo povedať on, spýtajte sa, či teda môžete a povedzte to. Potom sa ho spýtajte, čo s tým urobíte. A keď to doriešite, na záver sa objímte (alebo sa ho spýtajte, čo by mu teraz urobilo dobre), povedzte, že vás teší, že ste to tak pekne vyriešili spoločne...
Keby sa situácia aj napriek tomu zvýrazňovala, zhoršovala, bude ju zrejme treba riešiť so psychológom osobne.