tiche deti

Question

tiche deti

01. 02. 2010 (19:53) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať do akej miery môže byť bojazlivosť ovplyvnená vychovou a do akej miery je to genetické.Máme 4 deti vo veku 6a pol roka,4 roky 2a pol roka a 3 mes.najstarši syn bol vždy veľmi hambivý a bojazlivý. S cudzimi nekomunikuje dodnes aj ked unho to je už výrazne lepšie, to isté robí aj mladši syn a posledný polrok taká začala byť už aj dcera.Do dvoch rokov sú ako bežné deti a ked začínaju vnímať že ich vníma aj okolie začínajú byť utiahnutý,hamblivý s cudzími nekomunikujú.Mne je to už niekedy trapne ak sa pri nás niekto zastavý a oni sú svorne ticho jak partizáni.Ked sú aj dvaja starší v školke nikdy si sami neopýtajú piť alebo na wc len ak sa ich spýta pani učitelka. S deťmi nemajú problém nadviazať kontakt len s dospelými.Dá sa to nejak ovplyvniť alebo to majú zdedené (aj my s manželom sme neboli nejako odvážny).Alebo to môže byť aj vekom? ten najstarší už občas aj odpovie ak sa ho niečo opýtajú...Dakujem

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Môže to byť aj kombinácia určitých vrodených daností, toho, ako deti vnímajú vás, ako vnímajú seba navzájom. Neznamená to ale, že to tak musí ostať naveky, lebo aj vy ste sa stali odvážnejšími a smelšími. Skúste pouvažovať nad tým, čo pomohlo vám, čo vás posmeľovalo, ku komu ste sa menej báli priblížiť či prihovoriť. Prípadne hovorte občas s deťmi o tom, čo by im pomohlo, čo by ich podporilo.
U tých menších by som to nechala voľne plynúť, lebo u nich sa to môže ešte zmeniť napríklad škôlkou.
Dá sa samozrejme pracovať na tom aj terapeuticky, hoci to by som videla ako možnosť v prípade, keby nekomunikácia deťom začala robiť nejaké ťažkosti (v škole sa nevypýta na záchod a pocikáva sa tam, odmieta odpovedať pred tabuľou, čítať nahlas...).