Odmieta spat v skolke

Dobry den. Chcela by som sa poradit ohladom syna, do skolky chodi uz treti rok, je predskolak. Doteraz chodieval len na doobedie, no tento rok ho tam nechavame aj na spanok. Velmi tazko si na skolku zvykal, prvy rok nam preplakal, ten druhy sa to ako tak dalo. Tento rok sa do skolky tesil, prvy tyzden chodil rad, to este nespaval. No odkedy spava, neda sa to s nim vydrzat, stale place a vyjednava, ze jemu je tam smutno a nevydrzi to. Rano odmieta ist do triedy, sprava sa ako ked do skolky nastupoval a ucitelka mi ho musela trhat z ruk :-(. Uz som skusala tusim vsetky mozne argumenty, motivaciu (strasne rad chodieva na treningy a do hudobnej a musi byt oddychnuty)....Do skolky chodi aj jeho 3-rocna sestra, ale do inej triedy. Ta nema ziadny problem. No a moj problem je v tom, ze pracujem prevazne z domu a teoreticky by som ho na obed mohla bravat domov, ak by bolo najhorsie. Lenze sa obavam reakcie dcery, ktora by to nasledne mohla vyzadovat tiez, a pri dvoch sa uz pracovat nebude dat. (pochybujem ze sa to nedozvie, deti si to povedia) Navyse si myslim, ze obidvom spanok poobede velmi prospieva, doma mi nespavaju.
Neviem ako dosiahnut, aby syn neplakal, jeho jediny dovod je smutok, vraj sa aj snazi to vydrzat a neplakat, ale to nejde a je to velmi tazke. Ked pre neho pridem, je uplakany. Pritom predtym chodieval do skolky uz celkom rad. Mame este vydrzat?
Ak by som ho bravala na obed domov, skomplikuje a stazi sa mi praca, no nie je to uplne nemozne. Aj ked sa tomu branim prave kvoli mladsej dcere.
Neviem co je mensie zlo, ci ukratit aj dceru o spanok a skomplikovat si pracu alebo riskovat nejake psychicke problemy u syna, netusim kam to az moze zajst. Zatial spava relativne kludne (od nocneho preliezania ku mne do postele si nevie stale odvyknut, ale aspon spi a nema nocne mory), aj stravovanie je v normale. Zatial jedinym prejavom je ten plac a vyjednavanie, doslova pilenie usi.

Este by som chcela dodat, ze cez prazdniny bol 2 tyzdne u mojej sestry, bezo mna, vzdialeny 400 km a neplakal za mnou ani raz. Ani u babky za mnou neplace.

Jemu som o tej alternative nic nehovorila, ze by mohol na obed chodit domov, stale mu omielam, ze som v praci. Toto je moja dalsia otazka, ci mu hovorit ze chodim niekam do prace (do kancelarie), alebo ze som doma a pracujem (povedat pravdu).

Dakujem vopred za odpoved.