bolesti bruška

Dobrý deň! Náš 4, 5 ročný syn sa cca pred 6 mesiacmi začal sťažovať vždy len večer pred spaním na bolesti bruška v oblasti epigastria. Mysleli sme si, že ide o psychologický problém, a tak sme sa snažili o celkové ukľudnenie atmosféry vo večených hodinách, robili masáž bruška + teplý suchý obklad (len poskladaný šál pod pyžamkom) - pomohlo. Do škôlky sa teší na pani učiteľky aj na kamarátov, čiže tu problém nepredpokladám. (o probl=éme sme sa spolu rozprávali éme sme sa s obidvomi učiteľkami rozprávali a obidve ho charakterizujú ako asertívneho a medzi deťmi obľúbeného). V júni prekonal črevnú virózu s TT do 38 ´C a hnačkami. Momentálne cez prázdniny sa bolesti objavili znova, vo väčšej frekvencii a intenzite, nielen večer, ale aj v priebehu dňa. Pri každom jedle zje 2 – 3 sústa a ďalej odmieta, lebo ho bolí bruško. Odbieha od jedla aj 5 – 6-krát. V domnení, že nás s manželom „testuje“, aby nemusel jesť a mohol si dať neskôr sladkosť, dostal podmienku, že len po jedle (Ak sa naje, na sladkosti väčšinou zabudne a nepýta si ich. Celkovo mu ich príjem minimalizujeme – 1-krát za 3 dni.). Naje sa lepšie, ale stále tvrdí, že ho bolí bruško. Niekedy sa aj pri hre chytá za bruško a verbalizuje bolesť. 2-krát sa stalo, že sa na ňu v noci zobudil. Momentálne mu podávame čaje podporujúce trávenie, Hylak a Espumisan. Za zmienku stojí ešte skutočnosť, že ak zažije situáciu, pri ktorej je niekto potenciálne ohrozený (cyklista bez prilby, človek pri rieke, nezabrzdený kočík...), začne cítiť veľkú úzkosť, nahlas plače, trasie sa, kričí na cudzích ľudí, aby si dávali pozor...a tvrdí, že ho bolí bruško. Sám na sebe traumatizujúcu udalosť nezažil, bol iba svedkom bežných detských „pádov“. Tieto situácie sa mu snažíme trpezlivo, veku primerane vysvetľovať, nedramatizovať, ale ani nebagatelizovať. Prosím Vás o radu, či treba navštíviť pediatra a žiadať vyšetrenia stolice (kultivácia, parazity...), návštevu gastroenterológa alebo psychológa, resp. detského psychiatra. Za odpoveď veľmi pekne ďakujem.

Dobrý večer, mám 3 deti 5ročnú slečnu, 3ročného fešáka a 5 mesačného najmenšieho fešáka. Problém máme so slečnou, ktorá už chodí druhý rok do škôlky, podotýkam že veľmi rada. Dlhšiu dobu nechodila do škôlky kvôli chorobe, po vybratí antibiotík sme mali problémy s bolesťou bruška. Bolesti už zmizli, ale včera sme jej spomenuli návrat do škôlky, hneď nato sa začala sťažovať na bruško.Ja som doma s malým na materskej, zvažovala som, že nechce ísť do škôlky kvôli mne, ale to by sa už prejavilo skôr. Neviem či ide o nejaký druh žiarlivosti, alebo má nejaký problém v škôlke, neviem ako mám k tomu pristupovať, či ju mám do škôlky dávať,alebo nie. Ďakujem za radu.

Dobrý deň,
bola by som nesmierne rada a vďačná ak by ste mi poradili ohľadom môjho 7. ročného syna. Je prvák, v učení je šikovný, čítať vie dobre, písať vie, matematika je tiež v poriadku, chodí na angličtinu, aj tá mu ide, takže som s jeho učebnými výsledkami v celku spokojná. Náš problém spočíva v inom a síce, že je na chlapca priveľmi citlivý a odmieta mi chodiť do školy, v škole často plače, či už na vyučovaní, alebo v družine, ráno pred odchodom do školy je mu stále zle, na vracanie, plače, nemôže sa od nás odlúčiť, no pre mňa ako matku je to hotové "peklo" a nechávam ho v škole s ťažkým srdcom, pretože sa mi veľmi zle pozerá na to, ako moje dieťa trpí. Aj keď viem, že v skutočnosti mu nič nie, je zdravý, to som zistila, keď som ho takto raz nechala doma, z dôvodu, že veľmi plakal, lebo mu je veľmi zle, bolí ho bruško, bude vracať, tak som ho pre istotu nechala doma, lebo som sa o neho bála, no keď som už odišla do práce, manžel, ktorý s ním doma ostal, mi potom povedal, že hneď syn vyzdravel, už bol hneď aj hladný, kludný, jednoducho ma oklamal. AJ keď som mu pritom hovorila, že ak mi klame o tom, že mu je zle, budem sa neho hnevať a nebude "kamaráti". Takže teraz ho do školy už odvediem, aj keď stále plače, že mu je ráno zle.
Pýtala som sa učiteľky aj jeho "družinárky", ako sa tam správa. Hovoria, že je poslušný, len veľmi utiahnutý, často býva nesústredený a plače, lebo mu je smutno za nami, do kolektívu sa veľmi nezapája, aj keď deti ho medzi seba volajú. Pritom doma je ukecaný "až príliš", je v pohode, veselý, s mladším bratom sa hrá, sem tam sa pobijú, tak ako každé iné deti.
Takže ja už neviem čo mám robiť, len viem, že nerozumiem vlastnému dieťaťu a neviem čo s ním.