Bojí sa ostať sám

Dobrý večer,
máme skoro 6-ročného synčeka. V septembri by mal nastúpiť do základnej školy. Je veľmi šikovný, živý, priateľský.
Máme však problém, vlastne už odvtedy ako bol malé bábo. Bojí sa ostaň sám. Dokonca aj keď sme doma, nikdy sa nezavrie do izbičky, aby sa k nemu nedostala mladšia sestra, keď sa hrá napr. s legom /to som mu radila ja, aby sa zatvoril a sestrička sa k nemu nedostane, dokonca som ho ubezpečila, že nikam nepôjdeme, že sme doma/, alebo keď ideme vysypať smeti, stojí pred dverami a kontroluje ma, či som stále tam, či som naozaj šla vysypať len smeti, ďalej napr. keď je u deda a dedo si napríklad čosi číta v kuchyni a malý je v obývačke a pozerá rozprávky, po niekoľkých minútach začne na neho volať, vlastne stále kontroluje, či nie je v byte sám. A ak náhodou nikto neodpovedá, ja som to skúšala, začne pomaly zvyšovať hlas /oslovenie dedo, mamka, tatik.../ a niekedy mám pocit, že to graduje až do hystérie. Tento problém má od malička. Už sme uvažovali, či to nebude aj tým, že sa nám narodil v 7. mesiaci a asi 10 dní bol v inkubátore a ja som si ho prvýkrát vzala na ruky a privinula asi po 2 týždňoch.
A o zaspávaní už ani nepíšem, od malička chodíme spávať s ním, teraz chodí sám, ale musí ma vidieť a musím byť veľmi blízko, ale aj to je malý pokrok :-).
Chcela by som vás poprosiť o radu, ako ho pomaly od tohto, neviem či "zlozvyku", odučiť. Zaznamenali sme isté pokroky, ale naozaj len veľmi maličké. A predsa je už dosť veľký.
V škôlke nemá problémy, akurát si len trošku dlhšie zvykal, keď bol preradený do vyššej triedy a neprechádzali s ním všetci kamaráti. Adaptácia mu zvyčajne trvá o čosi dlhšie ako iným deťom /asi týždeň/, ale pani učiteľky mu veľa vysvetľovali a on si dá poradiť. Ale odo mňa už tak nie :-)
Ďakujem za odpoveď,
Táňa