Pravda o tripple teste: aké veľké je riziko?
Tripple test, ktorý určuje pravdepodobnosť niektorých vrodených chýb, je postrachom tehotných žien. Mnohé sa dozvedia, že im vyšli pozitívne výsledky.
Lekári ale hovoria, že krvné vyšetrenie tripple test má stále svoj význam a nie je dobré ho podceňovať. Pokiaľ má žena záujem zistiť, či jej dieťa netrpí vrodeným ochorením, môže využiť inú možnosť – presnejší screening v prvom trimestri.
Tripple test mi pokazil radosť z tehotenstva
Amniocentéza či tripple test?
Amniocentézu sprevádza pol až jednopercentné riziko ukončenia tehotenstva. Keď sa percentá prevedú na čísla, ide o sto až dvesto detí. Zdravotníci tvrdia, že vo väčšine prípadov ide o slabé a choré plody, ktoré by tehotenstvo zrejme aj tak neprežili.
Niektoré však boli úplne zdravé. Ďalšími komplikáciami odberu plodovej vody môže byť krvácanie, infekcie plodu alebo predčasný pôrod.
Riziko potratu alebo poškodenia je tak cenou za istotu. Každá žena sa musí rozhodnúť sama. Tripple test aj odber plodovej vody sú dobrovoľné a záleží len na vás, čo všetko chcete vedieť o svojom dieťati.
Tripple test sám osebe ešte diagnózu nestanovuje, iba pravdepodobnosť poškodenia. Vyhľadáva deti, ktoré by potenciálne mohli trpieť vrodenou vývojovou chybou, najmä Downovým syndrómom či rázštepom chrbtice alebo brucha.
Ako sa vyhodnocuje tripple test?
Stanovením pomeru týchto hodnôt sa určí individuálne riziko pre konkrétnu pacientku vo vzťahu k jej veku.
Okrem toho jedna samostatná hodnota z týchto troch, hladina alfa-fetoproteínu, poukazuje aj na možné riziko rázštepovej chyby chrbtice alebo brucha,“ hovorí doc. MUDr. Jozef Záhumenský.
Očami mamy: O dievčatku s Downovým syndrómom
Ostatných 399 bude mať zdravé bábätko. Ani veľmi vysoké riziko, napríklad 1 : 5, ešte nemusí byť dôvodom k panike. Štyri z piatich žien s úplne identickými hodnotami testu môžu byť pokojné.
„Keď je riziko genetickej chyby vyššie ako 1 : 100 (napr. 1 : 45), automaticky býva navrhnutá ďalšia diagnostika, najčastejšie odber plodovej vody.
Žena ju však môže samozrejme odmietnuť,“ uvádza doktor Záhumenský. Tripple test sa považuje za negatívny, ak je riziko menšie ako 1 : 1 000. Aj v tomto prípade to však znamená, že jedna žena z tisíc bude mať postihnuté dieťa.
Čo môže výsledky tripple testu skresliť?
Úspešnosť tripple testu býva spravidla okolo 70 %. To znamená, že odhalí dve tretiny postihnutých plodov. Tretina zostane skrytá. Platí totiž, že žena s chorým dieťaťom môže mať úplne normálne hodnoty.
A naopak. Výsledok môže byť niekedy skreslený napríklad vinou nesprávneho odhadu dňa počatia. Test sa totiž musí urobiť len v presne určený týždeň tehotenstva. Hodnoty taktiež niekedy horšie vychádzajú matkám dievčatiek, fajčiarkam, alebo vegetariánkam.
Do výsledku sa započítava aj vek ženy. Staršia žena s úplne rovnakými výsledkami ako mladšia žena tak bude mať oveľa vyššie riziko vývojovej chyby dieťaťa.
Podľa niektorých odhadov je tripple test pozitívny približne u každej dvadsiatej tehotnej ženy. Z tejto skupiny má ale postihnuté dieťa v skutočnosti iba každá päťdesiata.
Tripple test sa robí v šestnástom týždni tehotenstva. Odber plodovej vody väčšinou nasleduje o ďalšie dva týždne. A na výsledky sa čaká dva až tri týždne. Verdikt sa tak rodičia dozvedia okolo 20. – 21. týždňa tehotenstva.
Ak si to žena praje, môže podstúpiť potrat. A to v situácii, keď je dieťa už veľké a matka cíti jeho pohyby. Aj z tohto dôvodu je snaha postupne presúvať zisťovanie vrodených chýb do skorších fáz gravidity.
Čím skôr sa robia v tehotenstve testy, tým lepšie
Aj na Slovensku funguje tzv. prvotrimestrálny skríning VVCH (vrodených vývojových chýb). Najskôr sa žene v 10. – 11. týždni odoberie krv. Z tej sa zisťuje hladina voľného beta-hCG hormónu a bielkoviny PAPP-A.
Vyšetrenia v tehotenstve
Zvýšená hodnota hormónu a znížená hodnota bielkoviny znamenajú vyššie riziko Downovho syndrómu. Určuje sa aj pravdepodobnosť ďalších dvoch chromozómových odchýlok.
Ide o Edwardsov syndróm (ťažká vrodená chyba, ktorá sa okrem iného prejavuje vážnymi srdcovými problémami, prvý rok prežije iba 5 – 10 % chorých) a Patauov syndróm (mozog sa nerozdeľuje na dve hemisféry, hlava a oči sú malé, prípadne oči môžu úplne chýbať, čas prežitia je približne dva mesiace).
Po odbere krvi nasleduje v 12. – 14. týždni ultrazvukové vyšetrenie. Sleduje sa niekoľko znakov, ktoré by mohli poukázať predovšetkým na Downov syndróm. Je to najmä väčšia hrúbka kožnej riasy v oblasti šije alebo absencia či nevyvinutie nosovej kostičky.
Z krvného a ultrazvukového vyšetrenia počítač stanoví výsledné riziko vrodených chýb. Oproti tripple testu je tento skríning presnejší, odhalí až deväť z desiatich prípadov Downovho syndrómu.
„Najpodstatnejšia výhoda prvotrimestrálneho skríningu je včasná a rýchla diagnostika. Pri pozitívnom náleze sa namiesto plodovej vody odoberá časť základov placenty a odpadá tak čas potrebný na pomnoženie buniek po amniocentéze,“ hovorí doktor Záhumenský.
Možno jedinou nevýhodou skríningu v prvom trimestri je, že sa nezameriava na rázštepové chyby, ale predovšetkým na chromozómové odchýlky. Žena, ktorá chce získať o svojom dieťatku čo najviac informácií, môže absolvovať obidva testy.
Ich výsledky je možné spojiť a vypočítať spoločné riziko. Najčastejšie sa robí tzv. Integrovaný biochemický skríning VVCH (vrodených vývojových chýb).
Na zlepšenie efektivity skríningu (zvýšenie záchytnosti Downovho syndrómu a zníženie falošnej pozitivity) sa k parametrom II. trimestra pridáva biochemické vyšetrenie PAPP–A proteínu v I. trimestri a prípadne superkonziliárnym ultrazvukom zmeraná nuchálna translucencia (NT) v 12. – 14.týždni gravidity.
Výsledok sa hodnotí naraz, t. j. výsledky testov I. a II. trimestra sa integrujú do jediného výsledku. Metóda integrovaného skríningu je v súčasnosti najefektívnejšia vzhľadom na vysokú záchytnosť Downovho syndrómu (v spojení s NT viac ako 90 %) a nízku falošnú pozitivitu testu. Integrovaný biochemický skríning VVCH je hradený poisťovňami.
Mamou v ŠTYRIDSIATKE? Má to svoje RIZIKÁ.
V budúcnosti to bude jednoduchšie
„Myslím si, že dostupnosť plošného a dobre fungujúceho genetického skríningu je jednou z najväčších výhod, ktoré ženám poskytuje súčasná prenatálna starostlivosť.
Všetko je na báze dobrovoľnosti, žena po dohode s partnerom sama zváži, či je pre ňu riziko Downovho syndrómu prijateľné, alebo absolvuje ešte ďalšie invazívne vyšetrenia,“ hovorí MUDr. Záhumenský.
V budúcnosti sa už nebudú vrodené chyby potvrdzovať z plodovej vody alebo zo vzorky placenty, a tak potreba invazívnych vyšetrení odpadne. Už teraz sľubne prebiehajú pokusy, keď sa genetické poškodenie plodu zisťuje priamo z krvi matky.
Do nej totiž preniká DNA plodu. „Rovnako napreduje aj vývoj ultrazvukovej diagnostiky. Zlepšovaním kvality prístrojov a erudíciou diagnostiky je možné poznať aj pomerne malé odchýlky od normálneho vývoja,“ uzatvára doktor Záhumenský.
„Je to na rozhodnutí každej ženy. Musí zvážiť riziko potratu po amniocentéze a riziko, že sa jej narodí dieťa s Downovým syndrómom. Po amniocentéze k potratu prichádza v jednom zo sto až dvesto prípadov.
Všeobecne sa amniocentéza odporúča pri riziku vrodenej chyby, ktorá je vyššia ako 1 : 100. U žien v zóne s hraničiacim rizikom medzi 1 : 100 a 1 : 1 000 je možné odporučiť ultrazvukové vyšetrenie na tzv. malé markery.
Kombinácia niektorých ultrazvukových príznakov (napr. zakrivenie nožičky, krátka stehenná kosť, hrubá koža na šiji, rozšírenie obličkovej panvičky) sa vyskytujú u plodov s Downovým syndrómom častejšie ako u zdravých plodov. Neprítomnosť týchto markerov znižuje riziko o polovicu a naopak, ich prítomnosť zvyšuje riziko dvojnásobne.
Amniocentéza sa odporúča a nárok na ňu majú všetky tehotné ženy po 35. roku. Samozrejme, zákrok môžu odmietnuť. Automaticky sú na ňu odosielané všetky ženy s pozitívnym tripple testom bez ohľadu na vek.