Gynekológ radí: COVID-19 a tehotenstvo
Ochorenie COVID-19 zasiahlo do všetkých oblastí života, bez ohľadu na to, či sme sa nakazili alebo nie. Tehotenstvo a pôrod takisto nie sú v tomto smere výnimkou. Mnohé ženy sa boja mať v tejto dobe deti a ak už sa im aj podarilo otehotnieť, určite majú veľa otázok.
A hoci sa toho o koronavíruse už popísalo dosť, stále novšie štúdie prinášajú mnohé odpovede, ktoré sa týkajú aj tehotných žien.
COVID-19
Ochorenie s touto nelákavo znejúcou skratkou je spôsobované vírusom zo skupiny koronavírusov. Nejde o žiaden nový patogén, „jeho príbuzní“ nám každú jeseň a zimu vyvolávajú ochorenia horných dýchacích ciest ako nádcha, nachladenie či zápal sliznice nosohltana. Väčšinou sa prejavujú ako mierne ochorenia sprevádzané upchatým nosom, miernou horúčkou či záchvatmi kašľa a nevyžadujú špeciálnu liečbu.
Tak ako každý vírus, baktéria alebo parazit, aj tu sa občas nájde druh, ktorý je schopný šíriť sa v rámci komunity a cez hranice štátov. Prvá pandémia ochorenia SARS začala v Číne v roku 2003, no, našťastie, sa príznaky prejavovali tak rýchlo, že sa ochorenie včas podchytilo a eliminovalo. Rovnaký osud postihol aj MERS (stredno-východný respiračný syndróm) v roku 2012, kde ale úmrtnosť dosahovala až 34 %.
Vírus SARS-CoV-2 je až na 70 % podobný tomu, ktorý spustil pandémiu v roku 2003, avšak dokáže sa lepšie šíriť a prispôsobovať prostrediu. Vyhliadky pri ňom sú lepšie, ochorenie prežíva až 97 % pacientov, komplikácie hrozia najmä u starších ľudí, pacientov s vysokým krvným tlakom a oslabeným imunitným systémom.
Postkovidový syndróm u detí: Ako ho diagnostikovať a liečiť?
Chcem byť mama
V prvom rade je dôležité chrániť sa pred nákazou. Hoci to už počúvame z každej strany, pred otehotnením alebo počas tehotenstva má dodržiavanie hygienických opatrení, správne nosenie respirátora, vyhýbanie sa preplneným miestam a podľa možností očkovanie – ešte väčší význam. Pre správny vývoj dieťatka je totiž dôležité, aby sa počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva žena vyhla akémukoľvek infekčnému ochoreniu a s tým súvisiacim užívaním liekov, keďže práve v tomto období sa vyvíjajú orgány a hocijaký nežiaduci vonkajší vplyv môže zmeniť udalosti nežiaducim smerom.
Murphyová (2020) zdôrazňuje význam plánovaného rodičovstva, s tým, že žena by mala otehotnieť práve v dobe, keď nemá žiadne príznaky a za posledné dva týždne nebola v úzkom kontakte s nakazeným. Aj keď v súčasnej dobe je náročné to zabezpečiť, odporúča sa dbať na opatrnosť a v prípade pochybností radšej snaženie sa o bábätko odložiť.
Ak už ale tehotná je, aj pri tej najväčšej opatrnosti musí absolvovať poradne a skríningy počas tehotenstva, vrátane tehotenských ultrazvukov.
Tu je asi najväčší rozpor medzi Slovenskom a západnou Európou, keďže anglosaské odborné časopisy odporúčajú práve kvôli bezpečnosti budúcej mamičky a bábätka absolvovať väčšinu vyšetrení formou telemedicíny a do ambulancie prísť len na nevyhnutné úkony. Odporúča sa dokonca zakúpiť glukomer v lekárni a počas lekárom stanovených intervalov kontrolovať hladinu glukózy v krvi. U nás tieto odporúčania neplatia.
Čo by mala urobiť každá tehotná žena v tomto období, je zakúpiť si pulzný oxymeter. Počas infekcie vírusom SARS-CoV-2 boli totiž hlásené poklesy saturácie krvi a to aj v prípade minimálnych až žiadnych príznakov. Keďže bábätko potrebuje pre svoj rast dostatok kyslíka, je dôležité tieto zhoršenia okysličenia krvi včas podchytiť. Oxymetre doma slúžia len na orientačné merania, v prípade zhoršenia stavu či pochybností je nutné okamžite kontaktovať lekára. Norma pre dospelých ľudí sa udáva viac ako 92 % okysličenej krvi.
Pozitívny test počas gravidity
Tehotné ženy sú všeobecne náchylnejšie na nákazu ochorením COVID-19 a v súvislosti so zmenami počas tehotenstva je u nich aj vyššie riziko ťažšieho priebehu, komplikácií na strane budúcej mamičky, ale aj bábätka, či dokonca úmrtia.
Ak už žena tehotná je a napriek tomu sa nakazí, je nutné postupovať podľa pokynov ošetrujúcich lekárov. Obvykle to zahŕňa spoluprácu gynekológa, infektológa a všeobecného lekára. Vo väčšine prípadov, najmä pri miernom priebehu, postačí domáca izolácia, žena ale musí po vyliečení rátať s častejšími kontrolami, aby sa lekári uistili, že bábätko sa vyvíja ako má.
Liečba len symptomatická
Teda sa iba tlmia nežiaduce príznaky. Je to aj preto, že väčšina účinných liekov má buď medzi nežiaducimi účinkami výskyt vrodených vývojových chýb bábätka (väčšina antivirotík) alebo pri nich chýbajú dáta a majú sa nasadzovať len v prípade, že prínos prevyšuje riziká (isoprinosin). Najdôležitejšie je ale zrážať teplotu, keďže tá, paradoxne, predstavuje najväčšiu prekážku pre správny vývoj bábätka. Odporúča sa v takom prípade nasadzovať buď paracetamol, do 18. týždňa tehotenstva za určitých okolností je možné použiť aj lieky na báze kyseliny acetylsalicylovej. Väčšina tehotných ale toto ochorenie prekoná bez následkov a pri dôslednom dodržiavaní liečby sú vyhliadky dobré aj pre bábätko.
Vakcína
Najlepšou prevenciou je aj v tomto smere očkovanie. Vzhľadom na povahu zmien počas tehotenstva sú odporúčané vakcíny na báze mRNA, ktoré sa v štúdiách preukázali ako účinné a bezpečné. Všeobecne platí odporúčanie, aby sa s očkovaním počkalo po uplynutí 12. týždňa tehotenstva.
Najhorší priebeh COVID-19 s výrazným nárastom rizika komplikácií pre budúcu mamičku a bábätko bol podľa štúdií zaznamenaný počas posledného trimestra, preto sa v tomto období odporúča mimoriadna opatrnosť. Počas týchto týždňov sa totiž zvyknú objavovať aj rôzne iné tehotenské komplikácie ako vysoký krvný tlak, tehotenská cukrovka či preeklampsia. Všetky výrazne uľahčujú vírusu prekonať imunitný systém ženy, ktorý je, navyše, do určitej miery tlmený, aby akceptoval bábätko v maternici.
Tehotenstvo po prekonaní či očkovaní
V súčasnosti sa v odborných kruhoch diskutuje o tom, či má prekonanie infekcie vplyv na otehotnenie a priebeh tehotenstva. Zatiaľ čo imunitná odpoveď slabne pomerne rýchlo po prekonaní ochorenia, cirkulujúce protilátky v krvi pretrvávajú rôzne dlhé obdobie, avšak bez vplyvu na otehotnenie.
Omnoho väčšími komplikáciami môžu byť tzv. postcovidový syndróm a možné autoimunitné ochorenie. U niektorých ľudí, označovaných termínom „covid-long haulers“, sa totiž príznaky vyskytujú aj po prekonaní ochorenia. Obvykle ich spôsobuje vybudený imunitný systém, ktorý si stále vďaka zmätočným signálom z organizmu myslí, že telo bojuje proti infekcii, hoci vírus je už dávno zničený. Prejavuje sa slabosťou, občasnými horúčkami či záchvatmi kašľa. Niektorí pacienti dokonca udávajú, že majú problém vydržať v sprche, či ostávajú niekoľko dní práceneschopní aj po krátkej prechádzke, ceste do obchodu.
Postcovidový syndróm je teda spojený so zvýšeným rizikom potratu a zníženou šancou na otehotnenie. Odborníci navyše odporúčajú najprv vyliečiť tento stav a až potom plánovať bábätko.
Omnoho nebezpečnejšie je novovzniknuté autoimunitné ochorenie, ktoré mohla spustiť práve infekcia vírusom. Tu platí, že opäť treba najprv dostať stav pod kontrolu, aby žena buď lieky nemusela užívať, alebo boli nevyhnutné len minimálne dávky. Až vtedy sa odporúča otehotnieť.
Očkovanie oproti tomu pre otehotnenie problém nepredstavuje, rovnako nežiaduce účinky po vakcíne sú omnoho zriedkavejšie, miernejšie a ľahšie kontrolovateľné ako pri ochorení COVID-19. Na otehotnenie nemá vplyv ani to, či išlo o mRNA vakcínu, vektorovú (adenovírusovú) jednodávkovú či dvojdávkovú. Jediné v súčasnosti platné obmedzenie je dôrazné neodporúčanie očkovať počas prvých 12 týždňov tehotenstva. Navyše, výskum vedený Skirrowovou a kol. (2022) dôrazne odporúča očkovať pred otehotnením, aj po 12. týždni, zatiaľ čo Kasehagenová a kol. (2021) udávajú vyššie riziko komplikácií práve u neočkovaných tehotných.
Pôrod a COVID 19
Počas týchto hektických čias si aj vedenie pôrodu vyžaduje určité opatrenia. Hoci mnohé z nich môžu ženu obťažovať, ich hlavnou úlohou je zaistiť bezpečnosť mamičky aj bábätka.
Mnohé nemocnice môžu vyžadovať negatívny PCR test, keďže antigénové testy sa vyznačujú nižšou spoľahlivosťou, a to aj napriek zaočkovaniu. Riziko prenosu od zaočkovanej osoby je síce nižšie a telo si s vírusom poradí rýchlejšie (za dva až tri dni, oproti približne až dvanástim u neočkovanej), ale stále je tu, preto je potrebné chrániť nielen personál, ale najmä bábätko.
Ak je test negatívny, pôrod sa vedie bežným spôsobom, respektíve sa postupuje podľa situácie.
V prípade pozitívneho testu sa dôrazne odporúča, aby žena mala aspoň rúško, keďže najmä počas tlačenia dochádza k rýchlejšiemu dýchaniu a do vzduchu sa môže uvoľniť väčšie množstvo vírusu. Personál v takom prípade by mal mať na sebe ochranné skafandre, respirátory a štíty tváre.
Dôležité!
Aj v prípade pozitívnej matky by mal prebehnúť bonding (kontakt pokožka na pokožku) a mal by byť umožnený aj rooming-in. NHS navyše odporúča neodkladne začať aj s podporou dojčenia, keďže neexistujú dôkazy na prenos infekcie materským mliekom. Mamička by, samozrejme, mala byť inštruovaná, ako znížiť riziko prenosu infekcie vzduchom, odporúča sa v tomto prípade pobyt na samostatnej izbe.