Endometrióza a tehotenstvo
V minulosti, keď ešte neexistovala adekvátna konzervatívna liečba, bolo tehotenstvo prakticky jedinou alternatívou liečby.
Endometrióza je ochorenie s mimoriadne výstižným pomenovaním. Z názvu totiž okamžite vieme, že problémom je endometrium, čiže výstelka maternice, ktorá sa mení v závislosti od fázy menštruačného cyklu. A je to problém vážny.
Endometrióza a neplodnosť
Endometrióza
Pri endometrióze sa ostrovčeky endometria nachádzajú aj tam, kde nemajú čo hľadať, čiže mimo dutiny maternice – na iných pohlavných orgánoch (iných častiach maternice, v pošve, na vaječníkoch, či vajíčkovodoch), ale aj na ďalších orgánoch, postihnuté môžu byť napríklad črevo, močový mechúr ap.
Tieto kúsky endometria (ext. zdroj endometrium) na iných orgánoch vyzerajú rôzne – môžu to byť jasné škvrny, červené až modré, niekedy čierne (vyzerajú ako spálený prášok), inokedy pripomínajú biele zvráskavené uzlíky. Môžu sa vyskytovať aj ako endometriózne ovariálne cysty, čiže cysty na vaječníkoch, pričom ich vnútro (výplň) pripomína čokoládu či decht, preto sa aj zvyknú nazývať „čokoládové cysty“.
Endometrióza: Čo bolí, to prebolí?
Endometrióza je ochorenie nepríjemné a bolestivé, keďže endometrium – nech je umiestnené kdekoľvek – sa stále mení v závislosti od fázy menštruačného cyklu. Čiže v prvej fáze rastie a má tendenciu krvácať, keď sa spustí menštruácia.
Kým menštruačná krv z maternice odteká cez krček maternice a pošvu von, endometrium na iných orgánoch takúto možnosť nemá. A to je príčinou bolestí, často veľmi intenzívnych.
Pokojne to môžeme prirovnať k modrine – keď sa človek udrie, dôjde ku krvácaniu, pričom krv tiež nemá kam odtekať, preto vznikne modrina, ktorá potrebuje čas, kým sa s ňou organizmus vysporiada. Niečo podobné vzniká aj počas menštruačného krvácania na všetkých miestach postihnutých endometriózou.
Dokonca pri výskyte endometriózy na pľúcach môže žena v tomto období vykašliavať krv. Ochorenie je pomerne agresívne a má tendenciu sa v organizme rozširovať a zasahovať aj ďalšie orgány. Pritom treba podotknúť, že postihuje 10 až 15 percent žien v plodnom veku, v kategórii neplodných žien sa jej výskyt blíži až k 35 percentám.
U žien, ktoré trpeli chronickými bolesťami v panvovej oblasti, sa endometrióza vyskytuje až v pätine prípadov, takže práve chronické panvové bolesti niekedy lekára dovedú k odhaleniu tento nepríjemnej diagnózy. Môže byť aj príčinou mimomaternicového tehotenstva, keď sa vajíčko usídli na sliznici maternice vo vajcovode alebo vaječníku.
Endometrióza postihuje 10 až 15 percent žien v plodnom veku, v kategórii neplodných žien sa jej výskyt blíži až k 35 percentám.
Príčiny a diagnostika endometriózy
Výrazným príznakom, ktoré poukazuje na možný výskyt tohto ochorenia, sú problémy v čase menštruácie. Okrem silných bolestí v podbrušku počas menštruácie (často začínajú už niekoľko dní pred menštruáciou, keďže endometrium je v tomto období najhrubšie) na endometriózu upozorní aj krvácanie z pošvy či konečníka (v závislosti od lokalizácie ostrovčekov endometria), výskyt krvi v moči, vykašliavanie krvi, nepravidelná menštruácia, bolestivý pohlavný styk, ale aj neplodnosť. Môžu sa objaviť opuchy pohlavných orgánov a ďalších tkanív, kde by sa endometrium mohlo vyskytnúť.
Pri pátraní po endometrióze sa začína zisťovaním anamnézy, kde dôležitým faktorom je vek a výskyt ochorenia v rodine.
Pokračuje sa vaginálnym a ultrazvukovým vyšetreniam, niekedy sa vykonáva aj diagnostická laparoskopia, kedy sa pomocou zavedeného optického nástroja skúma vnútro panvy. Okrem už vyššie spomínaných bolestí sa môžu pri endometrióze vyskytovať rôzne nepravidelnosti menštruačného cyklu, najmä silné a časté krvácanie a taktiež špinenie v období pred menštruáciou.
Bolestivá menštruácia: prečo?
Medzi rizikové faktory, ktoré môžu viesť k vzniku endometriózy, patria genetická predispozícia, problémy s imunitným systémom, výkyvy v hladine hormónov (vysoká hladina estrogénu či nízka hladina progesterónu), iné ochorenie, ktoré ovplyvňuje priebeh menštruácie alebo spôsobuje problémy s odtekaním menštruačnej krvi, rôzne nepravidelnosti maternice, ale aj ďalšie.
Ako sa endometrióza lieči?
Liečba sa môže uberať niekoľkými smermi – konzervatívna, chirurgická, kombinovaná, pridať možno aj niektoré alternatívne možnosti.
Konzervatívna liečba sa nazýva aj medikamentózna, keďže je založená na užívaní rôznych preparátov s cieľom dosiahnuť odumretie ostrovčekov endometria, ktoré sa takto stávajú neaktívne a prestanú spôsobovať problémy. Pri chirurgickej liečbe, ktorá sa spravidla vykonáva laparoskopicky, sa pristúpi k odstráneniu ložísk endometria.
Zákrok sa musí vykonávať veľmi dôkladne a zároveň opatrne – je dôležité, aby sa odstránilo celé ložisko vcelku, pretože ak sa iba naruší, môže dôjsť k presne opačnému efektu, a to k ďalšiemu rozšíreniu ložísk. Kombinovaná liečba spája výhody chirurgickej liečby, kde je hlavnou výhodou rýchle odstránenie ložísk, a liečby medikamentóznej, ktorá pomáha liečiť existujúce ochorenie a zároveň pomáha predísť jeho recidíve.
Alternatívne formy liečby sa považujú skôr za doplnkové formy, napríklad fytoterapia, fyzioterapia, akupunktúra ap. K novším trendom liečby zasa patrí imunomodulačná terapia.
Skutočný príbeh: Lekári vraveli, že deti mať nebudem. V hre je endometrióza.
Je riešením otehotnieť?
Hoci to môže znieť zvláštne, faktom je, že jedným z možných spôsobov, ako sa endometriózy „zbaviť“, je tehotenstvo.
Počas gravidity menštruačný cyklus nefunguje, takže endometriózne ložiská nespôsobujú v tomto období ťažkosti. To isté možno zhruba konštatovať aj o období po pôrode, keď žena dojčí a ešte nemá menštruáciu. Dokonca v minulosti, keď ešte neexistovala adekvátna konzervatívna liečba, bolo tehotenstvo prakticky jedinou alternatívou liečby, pričom u niektorých žien došlo dokonca k útlmu ochorenia, ktorý pretrval aj po skončení dojčenia.
Na margo chirurgickej liečby v minulosti treba podotknúť, že laparoskopia je pomerne novou technikou, takže v minulosti sa chirurgická liečba musela vykonávať klasicky, čo predstavovalo omnoho invazívnejší a náročnejší zákrok než v súčasnosti, s podstatne dlhšou dobou rekonvalescencie a s vyšším rizikom nežiaducich účinkov.
Čo sa týka tehotenstva, problém je v tom, že samotná endometrióza môže byť príčinou neplodnosti – u žien s neplodnosťou je výskyt tohto ochorenia pomerne vysoký, 25 až 35 percent. Jednak môžu byť endometriózou postihnuté samotné vnútorné pohlavné orgány, ktoré potom nie sú plne funkčné, tiež sa môže stať, že vznikne mimomaternicové tehotenstvo, ak si vajíčko „pomýli“ výstelku maternice s endometrióznym ložiskom vo vaječníku alebo vo vajíčkovode.
Riešením je chirurgicky odstrániť postihnutú časť vajíčkovodu alebo vaječníka, čo ešte môže zhoršiť vyhliadky na ďalšie otehotnenie. Preto ak sa žene podarí otehotnieť a porodiť, a ak plánuje viac detí, mala by využiť na ďalšie otehotnenie čas po skončení dojčenia, kým sa ochorenie nevráti späť „v plnej sile“.
To isté možno odporúčať aj v súvislosti s chirurgickou liečbou – ak boli ložiská odstránené, nemusí to znamenať, že sa ochorenie už nikdy nevráti – preto aj tu treba otehotnenie naplánovať na obdobie po úplnom zotavení sa z operačného zákroku. Pokiaľ však k otehotneniu dôjde, priebeh tehotenstva nie je endometriózou nijako ovplyvnený, takže tehotenstvo prebieha štandardným spôsobom.