Skutočný príbeh: Lekári vraveli, že deti mať nebudem. V hre je endometrióza.

Skutočný príbeh: Lekári vraveli, že deti mať nebudem. V hre je endometrióza.

28.6.2016 v kategórii Snažilky, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Chcela by som svojím príbehom povzbudiť všetky snažilky, ktoré sa márne pokúšajú o bábätko a majú rovnakú diagnózu ako ja – endometriózu.

Mala som 19 rokov a lekári mi našli na vaječníku cystu veľkosti slepačieho vajca. Gynekologička, ktorú som navštevovala, mi predpísala vitamín B s tým, že sa to určite časom vstrebe. Ale nejako som tomu neverila, preto som vyhľadala iného gynekológa. Ten mi povedal, že ak nechcem, aby praskla, mám ísť ihneď na laparoskopiu...

Lekát radí: Čo všetko treba vedieť o menštruačnom cykle

Cystu plnú vlasov a koží (dodnes neviem, ako sa to tam dostalo) a aj časť vaječníka mi odstránili v roku 2004. Lekár povedal, že ak by som bola staršia a mala už deti a iné neplánovala, tak mi vaječník zoberú celý. Ale takto ho zachránili. Zároveň mi urobili aj prefuky vajcovodov. Nádej, že budem mať deti, však bola malá.

Následne som sa pol roka podrobovala liečbe tabletkami, lebo mi bola zistená aj endometrióza. Tá sa úspešne vstrebala. Ale endokrinológ, ku ktorému som chodila, mi nezabudol vyhodiť na oči, že s touto diagnózou takmer určite deti mať nebudem. Veľmi to bolelo...

Pravidelná menštruácia? Ani náhodou

Ale prešli dva roky a ja som spoznala teraz už svojho manžela. Počas celého obdobia, čo sme spolu chodili, som sa vôbec nechránila, nechávali sme to na náhodu a neprestávali sme veriť, že napriek verdiktu lekárov sa nám možno bábätko podarí.

Zaujme vás: Tehotná s "hroznými" vaječníkmi

Moja menštruácia bola odjakživa nepravidelná. Niekedy prišla o 21 dní, inokedy aj o 50.  A tak to bolo aj vtedy. Posledná menštruácia mi prišla 28. 6. 2007 a potom o mesiac nič. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu. Veď sa mi to stávalo 13 rokov, ale potom, keď meškala už cez 50 dní, mi to nedalo a urobila som si tehotenský test. Objavili sa dve, pre mňa zázračné čiarky. Nemohla som tomu uveriť, veď lekári povedali, že dieťa mať nebudem!

Pomyslela som si, že asi zlyhal test, lebo som si predtým dala pohár červeného vína, aby sa mi rozbehol menzes a alkohol môže test zmiasť. Tak som si urobila ráno druhý a aj tam boli dve čiarky. Zavolala som svojmu gynekológovi a dohodla si stretnutie.

Trikrát pozitívny

Aj v deň návštevy u gynekológa som si pre istotu urobila test. Ale aj ten bol pozitívny. Lekár mi urobil ultrazvuk a povedal: „Je tam gravidita.“ Bola to najkrajšia veta, ktorú som v živote počula. Termín mi vyrátal na 4. 4. 2008. Takže som v tom čase bola už 8. týždni tehotenstva. Naša fazuľka mala 9 mm.

Dôležité vedieť: ENDOMETRIÓZA

 

Celé tehotenstvo prebiehalo úplne úžasne, bez problémov. Žiadne nevoľnosti, všetky výsledky som mala v poriadku. Akurát v 6. mesiaci som pár dní zvracala. Inak som si tehotenstvo užívala. Vo februári 2008 som nastúpila na materskú dovolenku a tešila sa na príchod môjho vytúženého bábätka.

Pôrod

Termín sa pomaly blížil. Na poslednej poradni mi lekár povedal, že ak do termínu neporodím, mám sa o tri dni hlásiť v pôrodnici. A tak sa aj stalo. 7. 4. 2008 som prišla do pôrodnice, urobili mi CTG vyšetrenie a zistili, že bábätko má zrýchlené ozvy srdiečka, tak si ma tam pre istotu nechali.

Po týždni prenášania mi pôrod 10. 4. 2008 vyvolali. O 9.30 hod. som išla na pôrodnú sálu, kde mi dali tabletku na vyvolanie kontrakcií, po ktorej som musela tri hodiny takmer nehybne ležať. Ale vyplatilo sa. O 15.00 hod. ma lekár vyšetril a skonštatoval, že som už otvorená na 6 cm a môže prepichnúť plodovú vodu. Po troch hodinách najprv slabých, potom už neznesiteľných kontrakcií prišlo na svet moje vytúžené, vymodlené dievčatko. Tamarka sa narodila 10. 4. 2008 o 18.28 hod. s pôrodnou váhou a dĺžkou ako z učebnice – 3 330 g a 50 cm. Tatino pri pôrode nebol, čakal vonku, ale o pol hodinky, keď ma „zašili“, už pestoval svoju dcérku v náručí. Narodenie dcérky urobilo šťastnou celú našu rodinu.

Ďakujem!

Štyri dni, ktoré sme strávili na oddelení šestonedelia, ubehli ako voda a my sme prišli domov aj s naším malým uzlíčkom šťastia. Dnes má naša princezná dva roky. Je to krásna, múdra a šikovná šibalka, ku ktorej, dúfam, o nejaké 2 – 3 roky pribudne aj malý šibal.

Rada by som prostredníctvom vášho časopisu poďakovala hlavne nášmu tatinovi, ktorý mi je oporou od začiatku. Pomáha, ako sa dá, hlavne večer a v noci, keď malá nechce spať, keď už som vyčerpaná a s nervami na konci.

Ďakujem aj celej svojej rodine a MUDr. Milanovi Krkoškovi za hladký priebeh pôrodu, za ľudský a milý prístup počas rodenia, ďalej pôrodnej asistentke Zuzke Duncovej, ktorá bola takmer neustále počas tých troch hodín bolestí pri mne, ako aj celému zdravotnému personálu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a oddelenia šestonedelia vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne.

Snažilky, nestrácajte nádej, raz sa svojho bábätka tiež určite dočkáte! 

Komentáre