Roman JURAŠKO: Vďaka dcére som citlivka

Adriana Forgáčová | 8. jún 2019
Roman JURAŠKO: Vďaka dcére som citlivka
foto: archív rodiny

Známy televízny moderátor a tvár AVON Pochodu za zdravé prsia je druhý rok otcom dcérky Izabely. Ona zmenila v jeho živote všetko.Častejšie sa dojíma, viac sa bojí, intenzívnejšie sa teší, inak vníma vzťah s partnerkou Dianou Hágerovou, aj otázku ženského zdravia a prevencie rakoviny prsníka berie viac osobne.

Už jeden a pol roka ste otcom malej Izabely. Ako sa zmenil váš život?

Asi všetci rodičia pri prvom dieťati to prežívajú veľmi intenzívne a sami prechádzajú nejakou transformáciou, tak to bolo aj u nás. Môžete to pozorovať na iných, počúvať rady a skúsenosti ostatných, no vlastná skúsenosť je neprenosná a naozaj, až keď máte dieťa, až vtedy naozaj pochopíte, o čom to všetci hovoria.

Už počas Diankinho tehotenstva som veľmi vnímal a prežíval to, že za relatívne krátky čas sa z dvoch miniatúrnych buniek vyvinie kompletná bytosť, malý hotový človek. Príchodom Izabelky sa zmenilo všetko. Hlavne v Diankinom živote, predsa len, ja som svoj život a denný rytmus až tak nezmenil. Ale stal som sa oveľa citlivejším. Hneď po pôrode.

Predtým som mnohé veci nevnímal, neprežíval ich nijako intenzívne, nedojímal som sa. Za posledných desať rokov som plakal dokopy možno trikrát. Potom, ako sa malá narodila, rumázgam pri každej príležitosti, ani neviem prečo. Hlavne, ak sa to týka malých detí, je zo mňa hotová plačka. A tiež som sa doteraz nikdy o nikoho tak strašne nebál. Ale ani som sa doteraz z ničoho a nikoho tak veľmi netešil, ako teraz.

Osemnásť mesiacov to je vek, keď dieťa doslova vyštartuje do života – začína behať, rozprávať, prekvapovať rodičov každý deň. Ako prežívate toto obdobie?

Je to úžasné a dynamické obdobie a veľmi nás to baví. Pozorovať to dievčatko, ktoré ešte pred rokom bolo malým ležiacim bábätkom a dnes je z nej malá slečna, ktorá behá po byte, začína komunikovať, všetkému rozumie, vie presne čo chce, a keď to nedostane, tak na to veľmi intenzívne reaguje. Ja sa trochu bojím, že budem vždy ten, ktorý nakoniec podľahne. Ona už teraz vie, ako na mňa a všetko okolo nej je pre mňa fascinujúce.

Príchod dieťaťa je veľká zmena aj pre vzťah partnerov a niekedy to s dvojicami trochu zamáva.  Ako si vy s  Dianou udržiavate partnerské iskrenie? Mávate niekedy „rande“, alebo svoje dni bez dcérky?

Toto je veľmi dôležitá téma. Lebo keď chcú spolu dvaja ľudia žiť ako rodina, musia ostať aj partnermi, nemôžu byť len rodičmi. My sme sa o tom s Dianou dosť veľa rozprávali ešte predtým, ako sa malá Izabela narodila. Obaja sme si uvedomovali, že je dôležité nezúžiť spoločný život len na starostlivosť o dieťa, ale venovať sa aj sebe navzájom.

Samozrejme, ľahko sa o tom hovorí, ale ťažšie sa to v reálnom živote realizuje. O tom sú vlastne všetky romantické komédie, že keď príde dieťa, život sa komplikuje, aj keď je vlastne oveľa šťastnejší a krajší, je aj oveľa náročnejší. Tiež prechádzame svojimi rodičovskými fázami a nájsť si čas len pre seba nie je jednoduché, pretože naši rodičia nebývajú blízko.

Najviac po ruke je Diankina mamina, takže keď príde, vyberieme sa aspoň do kina. Ale je to skôr výnimočné. Robíme však aspoň to, že si občas zájdeme do reštaurácie, aj s malou. Je tam síce s nami, ale aj tak máme pocit akéhosi rande, v trojici. Ale večer, keď zaspí, tak je tu čas iba pre nás, keď sa môžeme porozprávať, pozrieť si spolu nejaký film a tráviť ten čas spolu ako pár. Na vzťahu treba pracovať, aby netrpel a nechradol.

Aký ste otec? Ste ten prísnejší zodpovedný rodič, alebo skôr „jašivý“ tato?

Asi ten jašivý a hravý. Rozumnejšia a zodpovednejšia je u nás v tomto smere Dianka. Hovorím, že jej sa Izabelka narodila ako druhé dieťa, lebo to prvé som bol ja. Našťastie, nie sme v situácii, kedy by sme museli riešiť nejaké vážne výchovné dilemy. Takže si tie naše hry veľmi užívam. Neviem povedať, aký budem, keď bude väčšia a budú sa odo mňa čakať veľké rodičovské rozhodnutia.

Ona už teraz veľmi dobre vie, čo na mňa platí. Už keď mala asi rok som si uvedomil, že si ma veľmi prirodzene omotáva okolo prsta. Asi to tie malé ženy majú nejako dané, že od mala vedia, ako sa pozrieť, ako sa usmiať, aby toho chlapa – otca úplne roztopili. Je to taká láska, ktorej sa nedá odolať.

Aká je Diana mama? Akú ženu v nej dnes vidíte?

Myslím, že rola matky jej veľmi sadla a úplne sa v nej našla. Nie sú to len moje slová, sama to tak vníma a cíti sa v tejto úlohe veľmi komfortne. Veľmi prirodzene zvládla všetky veci, ktoré so sebou materstvo prináša.

Úplne fascinovaný som na nej pozoroval tú zmenu, ktorú s ňou materstvo urobilo – že v priebehu krátkeho času sa zmenila z dievčaťa na ženu. Je veľmi aktívna mama, Izabelke venuje obrovské množstvo energie. Kým som ja v práci, ony majú každý deň nejaký program, chodia na plávanie, na cvičenie pre mamičky s deťmi a určite aj vďaka tomu je Izabelka veľmi hravé, šťastné a veľmi spoločenské dieťa. Iste, je to dané aj povahou, ale do veľkej miery je to práve Dianina zásluha. Byť mamou ju veľmi baví a je v tom fantastická.

Ale aj z vás mám pocit, že vám nerobí problém partnerku zastúpiť a o dcérku sa postarať.

To vôbec nie, teraz už naozaj nie. Ak potrebuje Dianka niečo vybaviť, tak s malou ostanem veľmi rád sám a nemám problém postarať sa o všetko, čo potrebuje. Priznám sa, že keď sa narodila, tak ten prvý mesiac som bol veľmi neistý. Pripadala mi hrozne krehká, mal som pred tým veľký rešpekt a bál som sa, že ju „pokazím“. Ale to som, našťastie, rýchlo prekonal.

Už niekoľko rokov ste jednou z tvárí projektu AVON Pochodu za zdravé prsia. Robíte osvetu aj vo svojom blízkom okolí?

Ale áno, aj keď nie som taký agitátor, ktorý sa na stretnutí s kamarátkou pýta, kedy  bola naposledy na prehliadke, alebo či si sama vyšetruje prsia. No vždy, keď je na to príležitosť, tak o tom rozprávam. Je to dôležitá téma a nevyhýbam sa jej, naopak.

Pozeráte sa na AVON Pochod inak, odkedy máte rodinu?

Samozrejme, vnímam to intenzívnejšie a odkedy mám dcéru, tak aj viac osobne. Rakovina prsníka je choroba, ktorá postihuje najmä ženy, hoci sa môže v raritných prípadoch vyskytnúť aj u muža, ale ženy postihuje v oveľa väčšej miere a je veľmi rozšírená. Dôležité je, že je to ochorenie, ktoré ak sa zachytí včas, tak je veľmi dobre liečiteľné. A odhaliť ju nie je také zložité.

Preto je dôležité nespoliehať sa len na lekárov a preventívne prehliadky raz do roka, ale treba ženám pripomínať, aby nepodceňovali samovyšetrenie a robili ho pravidelne. Ak na toto budeme myslieť, tak aj tú zlú informáciu, ktorej sa bojíme, dokážeme pri správnej prevencii otočiť tak, že na konci je veľká šanca na uzdravenie.

Myslíte, že by sa muži mali zaujímať viac o zdravie svojich žien?

Určite áno. Nemalo by to byť medzi partnermi tabu. Muž by sa mal zaujímať, či je jeho partnerka zdravá, či chodí na prehliadky, či sa pravidelne vyšetruje sama. Muži by mali byť nositeľmi tej informácie a pripomenúť to v dobrom svojim ženám. Ženy sa o zdravie otcov svojich detí väčšinou zaujímajú a malo by to fungovať aj naopak. Jednoduché láskavé upozornenie, skontroluj si prsia, dokáže zachrániť život. A je to najmenej, čo môžeme pre svoje partnerky urobiť.

Čo si prajete pre svoju dcéru najviac?

Aby bola zdravá. Šťastie je tiež hodnota, ktorú ľudia prajú svojim blízkym, ale zdravie je najdôležitejšie. Ak bude zdravá, príde aj šťastie a všetko ostatné.

Fotogaléria

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: