OCKO Michael Szatmary: Som stále unavený, no šťastný
Aký je stand-up komik ocko?
„Naposledy ma prekvapila, keď šermovala garnižou. Trvalo mi desať minút pochopiť, že niekde v byte bude spadnutá záclona,“ hovorí Michael Szatmary o svojej dcérke Terezke, ktorú zbožňuje, hoci mu niekedy dá poriadne zabrať.
Miško, stal si sa otcom po štyridsiatke. Aký to bol pre teba pocit?
My sme najprv deti neplánovali, no túto debatu sme mali mať pred tým, ako sa nám jedno narodilo. Ja som akosi vždy tušil, že ak raz budem mať dieťa, bude to neskôr. Bavil ma život pred tým a nemal som dôvod meniť to.
S mojou pani sme boli spolu takmer deväť rokov a povedali sme si, že možno je už aj čas. Byť otcom je najlepší pocit na svete, ale nie sú do toho započítané tie roky, ktoré som prežil ešte ako nie otec. Spomínam si ale na ten pocit, keď bola dcérka bábo. Je to ako byť nahulený. (smiech) Zabúdaš veci, stále si unavený, ale si šťastný. V každom prípade dnes mám väčšiu trpezlivosť, dobrú prácu a dcéru stále dokážem dvihnúť a nosiť ju, keď už po 10 minútach prechádzky nevládze chodiť.
Terezka má štyri a pol roka. Aký systém výchovy spoločne s partnerkou obľubujete?
Snažíme sa byť normálnymi rodičmi a vychovávať ju tak nejako so sedliackym rozumom, ale s tým, že nesmie nikdy zabudnúť, že pochádza zo slušnej rodiny. Šéfkou je moja pani a ja s ňou vždy súhlasím, a ak náhodou výnimočne nie, nikdy sa to Tereza nedozvie.
Učíme ju zdraviť, byť samostatnou, usmiatou, mať záujem o okolitý svet. Má veľa mojich génov, ktoré nám teraz idú na nervy a skúšajú našu trpezlivosť, ale vieme, že až bude veľká, zídu sa jej.
Čím sa na teba Terezka podala?
Legenda hovorí, že je mojím klonom, ja to tak nevidím. No údajne po mne zdedila odhodlanie, zvedavosť, tvrdohlavosť, vzdorovitosť, nočnú energiu, snahu vždy vyhrať, pozorovateľský talent a humor.
S otcovstvom prichádzajú aj vtipné momenty. Čím ťa tvoja dcérka zaskočila?
Prekvapuje ma jej pamäť. Nechápem, ako si štvorročné dieťa pamätá presné detaily zo situácií, ktoré sa stali pred dvoma rokmi. Ja si sám seba nepamätám až do základky. Zaskočí ma niekedy, keď sa tvári ako dospelá a chce sa o mňa starať. Naposledy ma prekvapila, keď šermovala s garnižou. Trvalo mi desať minút pochopiť, že niekde v byte bude spadnutá záclona.
Pre muža je skvelé mať dcérku. Aký máte vzťah?
Moja pani hovorí, že ma má omotaného okolo prsta. Ja si to úplne nemyslím, ale práve som jej podal tyčinky, ktoré má vedľa seba a tvári sa, že nedočiahne, tak asi na tom niečo bude. V každom prípade, sme dobrí parťáci a keď sme len vo dvojici, správa sa úplne inak, ako keď sme spolu všetci. Vtedy sme dvaja na jednu a cíti sa tak, že si vyžaduje pozornosť. Som rád, že mám dcéru, pretože my chlapi sme veľmi jednoduché stvorenia a mať dievča je predsa len väčšia výzva.
Roman JURAŠKO: Vďaka dcére som citlivka
Ako stand-up komik máš množstvo inšpirácie. Čím ťa inšpiruje Terezka?
Tery je mi veľkou inšpiráciou, chúďa, ani sama nevie, koľkokrát ju na pódiu spomínam. Keď vyrastie a pozrie si to, buď sa prepadne od hanby, alebo bude na seba pyšná. Keďže je to moja dcéra, tipujem druhú možnosť. Komických situácií je mnoho, od pôrodu, až po dnešok. Samozrejme, komik hovorí vždy pravdu, no niektoré zážitky sú predsa len trocha prifarbené a stáva sa, že jej kladiem do úst slová, ktoré nikdy nepovedala.
Ako ťa vie dcérka prekvapiť?
Je to veľmi chytré dievčatko, takže už aj sama začína vymýšľať vtipy a rozpráva ich mojim kolegom. Prekvapuje ma jej fantázia. Povie, že: tato ideme sa hrať s bábikami a vymyslí komplet scenár celého príbehu a ja ho musím presne dodržiavať. Ak sa náhodou odkloním, normálne ma ako režisérka sprdne.
Stále ma dokáže prekvapiť, za akú krátku chvíľu urobí bordel v celom byte. A tiež, keď vidím, že už zaspáva a poviem „ideme do postele“, niekde v tom malom tele sa nájde zdroj energie ešte na totálnu zábavu minimálne na pol hodinu.
Ako vás ovplyvnila pandémia?
Nemusím asi hovoriť, že zo dňa na deň sme prišli o prácu a museli sme sa preorientovať na svet online. Stand-up comedy sa bez publika robiť nedá, no humor áno. Vysielame podcasty, točíme videá, pripravujeme seriál, skeče. Problém však naozaj nastal, že obaja dospelí sme na voľnej nohe a pracujeme veľa z domu. Dalo sa to, kým fungovali škôlky.
Teraz, s príveskom na krku, je to veľmi náročné. Ale zase, poviem si, rodina je spolu, nie všetci tam chcú byť, obchody sú zatvorené, stále niečo jeme, takže sú to také celkom nevydarené Vianoce.
Čo je podľa teba na rodičovstve najkrajšie?
Nebudeme si nič nahovárať, rodičovstvo je náročné zamestnanie, ktoré neskončí asi nikdy. Často sa strieda bezmocnosť so zlosťou a totálnym vyčerpaním, ale potom sa ten malý škriatok usmeje, povie niečo, zrazu poďakuje, zatancuje, prekvapí ťa citom, otázkou, ktorú nečakáš, alebo vlastne stačí, keď vidíš, ako spí... A ty si povieš, toto by som nevymenil za nič na svete. Je to časť mňa. A potom sa zobudíš, ako dostaneš kopačku do brucha a takto to ide dookola...
Dcérka má veľa mojich génov, ktoré nám teraz idú na nervy a skúšajú našu trpezlivosť, ale vieme, že až bude veľká, zídu sa jej.