Krojované bábätká - unikátna pamiatka
Moniku Klučiarovú (39 r.) inšpirovala vlastná krojovaná bábika k netradičnému foteniu bábätiek v krojoch, ktoré si aj sama šije. Koľko trvá príprava malých modelov? A majú vôbec Slováci vzťah k folklóru?
Krojované bábätká
Monika, fotíte bábätká v krojoch. Ste aj vy sama folkloristkou?
Máme rodinu vo Východnej, kde som už ako dieťa chodila na folklórne slávnosti. Farebnosť krojov som vždy obdivovala. V tom období som ešte netušila, že raz budem prechovávať až takú úctu k slovenskému folklóru. Myslím si, že láska ku krojom a všeobecne k našej kultúre vo mne neustále narastá.
Najčastejšie fotíte bábätká v desiaty deň po narodení, keď sú ešte spavé. Nestretávate sa však s požiadavkou odfotiť aj väčšie dieťa?
Som rodinný fotograf a venujem sa detičkám všetkých vekových kategórií. Pravidelne sa stretávam s tým, že rodiny si želajú mať mnou nafotené aj staršie deti v slovenských krojoch. To, či je fotografovanie realizovateľné, závisí od veku dieťaťa. Vieme, že miniatúry krojov dospelých mali v minulosti oblečené iba umelé bábiky. Ja vlastním tieto ručne vyrábané kroje špeciálne iba na veľkosť novorodencov.
Kompletizácia (ušitie) kroja je plne závislé od miery mojej vyťaženosti. Závisí, koľko mám fotografických povinností, aké dlhé cesty meriam za zákazníkmi, je tam veľa činiteľov, ktoré ovplyvňujú možnosť sadnúť za stroj a venovať sa šitiu. Na to, aby sa ku mne dostali vyšité kúsky látok, čakám aj rok, kým sa dostanem na rad, aby mohli začať pre mňa kroj vyšívať a potom nasledujú mesiace, než sú kúsky látok vyšité a pripravené na kompletizáciu kroja. Autentické kroje pre deti do troch rokov by sa museli dať vyšiť a ušiť na mieru, aby sme mohli fotografovať. Ak sú deti staršie, rodičia si môžu zapožičať kroje z Matice Slovenskej, ale to je vždy už v ich réžii.
Učiteľka Kristína: Verím v šťastné deti
Akou cestou sa k vám dostávajú bábätká na fotenie?
Zákazníci ma oslovujú sami. Myslím, že moja práca je na Slovensku už dosť známa a to pomáha mamičkám včas reagovať. Orientačný termín na fotografovanie je potrebné rezervovať si v značnom časovom predstihu – aspoň mesiac, ideálne dva pred pôrodom.
Ako dlho trvá samotné fotografovanie bábätiek?
Novorodenecká fotografia je plne závislá od spánku dieťatka. Fotografiu viem získať za stotinu sekundy. Ale o mňa tu vôbec nejde. Novorodenec je v pravom slova zmysle „šéf na pľaci“ – samo dieťatko určuje, či si ide pospať, a tak mi dovolí modelovať ho, alebo zrovna má bolesti bruška, plnú plienku či hladné bruško. Všetkým jeho potrebám sa prispôsobujem. Je potrebné počítať minimálne so štyrmi až šiestimi hodinami namáhavej práce. Keď toto s rodinou spoločne zvládneme, získali sme hodnotnú pamiatku na celý život.
Práca s krojom sama osebe je veľmi náročná. Aké kuriozity sa stávajú pri fotení?
Kroje počas fotografovania chránim ako oko v hlave. Ich hodnota je naozaj privysoká na to, aby som dopustila nejakú nehodu... Stalo sa mi, že dieťatko malo reflux a „poškvrnilo“ kroj hneď počas premiéry – na jeho prvom fotení. Bol to kroj, na ktorý som naozaj čakala rok, stačila minimálna neopatrnosť a na kroji sa objavila mastná bielkovina, čo je dosť veľký problém.
Novorodenci sa potia až do tej miery, že po fotení sa neraz objavia žlté fľaky na krojoch. To ilustruje, že moja práca nekončí, keď v domácnosti dofotím, prípadne za počítačom, keď upravím fotografie. Za jedinou fotografiou bábätka v kroji sa skrývajú dlhé hodiny servisu krojov. Po každom fotení je potrebné kroj dezinfikovať, vyčistiť tak, aby bol pripravený pre ďalšie bábätko. Servis krojov si vyžaduje nemalé skúsenosti, opatrnosť, jemný prístup a ohromné množstvo času.
Ako dlho vám trvá ušitie jedného?
Od začatia pandémie som si začala šiť kroje sama. Je to miniatúrna, zdĺhavá, piplavá práca. Každý kroj si vyžaduje čosi iné. Kroje šijem presne podľa pravidiel. Sú za tým hodiny komunikácie či už s domácimi z lokality, z ktorej kroj pochádza, alebo s etnologičkou, ktorá ma vedie celým procesom. Najnamáhavejšie je zistiť, ako presne mám danú súčasť kroja ušiť, aby bol autentický, nie štylizovaný – presne podľa kroja na dospelú osobu.
Podľa čoho si vyberáte, ktorý kroj ušijete?
Kroje vyberám podľa potreby, podľa regiónov, ktoré chcem vo svete zviditeľniť. Už som sa ocitla aj v situácii, keď obec, z ktorej som chcela šiť kroj, vyhorela a kroje sa nezachovali. Bolo potrebné vycestovať, spraviť výskum v danom múzeu, na obecnom úrade, vyhľadať a navštíviť najstarších obyvateľov obce, získať aspoň čiernobiele fotografie, potom dobové kresby. Až po dlhých mesiacoch výskumu som mohla začať so samotným šitím.
Ktoré kroje už boli spracované vašimi rukami a ktorý vás zaujal najviac?
Prvý kroj, ktorý som dávala dokopy, nesie iniciály môjho mena MK – Modra-Kráľová. Následne som šila kroje zo Záhoria, Kysúc, Zemplína, Oravy a Liptova. Kroje sama nevyšívam, na to potrebujem ruky inej umeleckej duše, ktorá jezapálená pre môj projekt a ochotná ísť do tvorby miniatúr spolu so mnou.
Každý kroj je niečím špecifický a zaujme či už svojou farebnou kombináciou, vyšitým vzorom, nejakým detailom, alebo, naopak, celkovým prevedením. Popri množstve krojov, ktoré vlastním, dominuje jednoznačne ten, ktorý stál pri zrode celého projektu. Je z okolia Piešťan – obce Podolie, Pobedim, Bašovce. Ide o slávny kroj z mojej bábiky. Keď som ho uvidela, povedala som si, že jej ho vyzlečiem a skúsim obliecť na živého novorodenca.
Čičmiansky kroj sa nesmie namočiť, čajkovský ani pokrčiť. Je vôbec reálne odfotiť bábätká v nich?
Novorodenecká fotografia a zvlášť, keď sú bábätká v krojoch, si vyžaduje veľmi veľa skúseností. Sama sa učím každým jedným fotením, ako chytiť bábätko, alebo získavam ďalšie poznatky o krojoch. Vzniklo už veľa fotografií aj v čičmianskom a čajkovskom kroji, no stojí to veľa dômyselnosti a skúseností, aby sa kroje nepoškodili a aby fotografia vyzerala presne tak, ako je žiaduce.
Fotíte bábätká iba zo Slovenska alebo aj v zahraničí?
Mala som už pár ponúk aj od klientely mimo Slovenska. Vždy sme sa však zhodli, že bude jednoduchšie, keď zrealizujeme fotografovanie, až im dieťatko vyrastie a prídu na Slovensko. Na fotografovanie novorodencov je potrebné zabezpečiť okrem krojov aj rekvizity, pozadia, svetlá aj fototechniku. Keď cestujem do domácností za bábätkami, auto mi doslova „praská vo švíkoch“. A do krajín, kde by som vedela cestovať len letecky, je to prakticky nemožné.
Nestretávate sa s výčitkami ľudí, že je to gýč?
Nestretávam sa so žiadnymi výčitkami. V domácnostiach ma vždy vítajú rodičia bábätka plní lásky, úcty a obdivu voči mojej práci. Sú ľudia nadšení pre môj projekt a sú aj ľudia, ktorí mojim dielam nerozumejú. Ale to je všetko v úplnom poriadku. Každý máme svoje predstavy o umení. Túto skutočnosť je potrebné rešpektovať.
Čo vedie rodičov k tomu, že chcú takéto fotky?
Motívy môžu byť rôzne. Istú časť mojej klientely tvoria folkloristi. No vo väčšine prípadov sa stretávam so zákazníkmi, ktorí nemajú nič spoločné s folklórom, ale kroje sa im jednoducho páčia. Počas niekoľkých rokov, čo sa venujem novorodencom v krojoch, vnímam čoraz väčšie prebudenie a návrat Slovákov k tradičným hodnotám. Ľudia sa radi vracajú ku koreňom.
Fotografka Lenka Galla: Život je o vzácnych okamihoch
Bábätká vlastne kroje nikdy nenosili. Čo ste chceli dosiahnuť touto kombináciou?
Aj v zmysle projektu Krojované bábätká vnímam veľký rozvoj. Časom sa vyvinulo niekoľko dimenzií. Na začiatku som možno len sama sebe chcela odpovedať na otázku, či dokážem kroj z bábiky obliecť na novorodenca. Keď som videla po zverejnení prvej fotografie veľký obdiv, zrodil sa vo mne nový cieľ – zachovať slovenské dedičstvo tou formou, ktorou pracujem – v oblasti, ktorú dokážem realizovať ja – rodinný fotograf so špecializáciou práve na novorodeneckú fotografiu. Obávala som sa totiž, že nasledujúce generácie nebudú vedieť nielen to, ako si obliecť kroj, ale ako vôbec kroj z rôznych kútov Slovenska vyzeral. Dnes sa toho už absolútne nebojím. Práve naopak.
Popri viacerých výstavách v zahraničí sa rozvinul ďalší aspekt môjho projektu – vzbudzovať slovenské povedomie v širokom svete, ukázať krásu slovenských výšiviek na stopercentnej nevinnosti. Ono to je taká línia: v minulosti dostávali vydávajúce sa mladuchy umelé bábiky v krojoch ako súčasť vena. Dnes prinášam do domácnosti už vydatej žene – matke, kroj pre jej novonarodené dieťatko. Mojím zámerom je oživiť tradíciu, vdýchnuť nový život, dať tradícii novú náplň. Vo svete umenia túžim predstaviť nevinné bábätko na počiatku jeho zrodu, paradoxne odetého do starodávnej tradície.