Na vlastnej koži: Všetko robím zle

čitateľka Janka | 15. október 2024
Na vlastnej koži: Všetko robím zle

Nič, čo urobím, nie je dosť dobré. Nie je agresívny fyzicky, bije ma slovne.

Nič nerobíš dobre

Neviem, či je to únavou, nervozitou, počasím, ale cítim sa veľmi zranená slovami môjho manžela. Možno, keď to vyslovím nahlas, uľaví sa mi. Máme dve malé deti, trojročnú dcéru a päťročného syna. S manželom vychádzame dobre, je starostlivý... kedysi mi hovoril, aké má šťastie, že ma má. Dnes mám pocit, že ten človek, ktorého som kedysi milovala a ktorý miloval mňa, sa stratil. 

Nedávno sa stalo niečo, čo sa ma dotklo tak veľmi, že uvažujem o tom, ako ďalej. Bol to ťažký deň. Prišli sme z výletu, deti boli nepokojné, plné energie, a aj keď som sa ich snažila uspať, stále vystrájali, vykrikovali, jednoducho potrebovali spracovať zážitky. Manžel sedel v obývačke, popíjal pivo a pozeral televíziu, zatiaľ čo ja som strávila viac ako hodinu uspávaním detí. 

Keď som konečne deti uložila a vošla do obývačky, očakávala som aspoň trochu porozumenia. Lenže on zdvihol hlavu, pozrel na mňa a z jeho úst sa vyvalila lavína výčitiek. "Čo ti to tak trvalo? Ani len deti nevieš uložiť? To je tým, že ich rozmaznávaš, robia si z teba slúžku. Ani toto nezvládneš - uspať deti? "

Zostala som stáť zarazená, kde sa to v ňom zobralo. Skúšala som mu pokojne vysvetliť, že deti mali proste zlý deň, ale on ma okamžite prerušil. "Ako si si naučila, tak máš. To čo je toto, že ti budú skákať po hlave? Nevieš ich zvládnuť? Moja setra má päť detí!"

Akoby som sa vo vnútri pomaly rozpadala

Zostala som tam stáť, unavená, vyčerpaná s pocitom, že som zlyhala. Cítila som vinu. Odvtedy je to medzi nami napäté a neustále vyťahuje moje "zlyhania". Riad v kuchynskom drese, pavúk v kúpeľni, za všetko môžem... Neviem, čo sa deje. Či si už tak lezieme na nervy, že ho na mne vytáča všetko a nedokážeme sa porozprávať normálne.

Nie je agresívny fyzicky, bije ma slovne. 

Snažím sa deti uchrániť pred chaosom, ktorý sa odohráva medzi mnou a manželom. Bojím sa, že keby som to nevydržala, pokazím im detstvo. 

Nie sú svedkami týchto výstupov. Nikdy. Manžel si dáva pozor, aby ma zotrel medzi štyrmi očami. 

Nebol taký, trvá to pár mesiacov. Je podráždený a nervózny, akoby mu naozaj prekážalo byť so mnou aj v  jednej miestnosti.  

Neviem, čo s tým

Ja viem, že mnohé ženy prechádzajú ešte ťažšími vecami. Ale ja to už začínam nezvládať. 

Možno mi pomôže už len to, že viem, že niekto tam vonku tomu rozumie. Ak ste niečo také zažili, prosím, povedzte mi, ako ste to zvládli. Čo robiť? 

Čitateľka Janka.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: