Na vlastnej koži: Žila som s manipulátorom
Rok som mimo jeho priameho dosahu a žije sa nám lepšie. Akoby som sa aj so synom poriadne zhlboka nadýchla a nenašľapovala opatrne pri každom slove, ktoré sa mu nemusí pozdávať.
Spoznali sme sa pred tromi rokmi. Ja som bola slobodná mamička a on šofér autobusu, s ktorým som každé ráno chodila do práce. Bol veľmi pozorný a to mi lichotilo, nemala som čas hľadať si partnera, celý deň v práci a potom so synom. Slobodné mamičky vedia o čom hovorím.
Že budem slobodná matka, bolo mojím vlastným rozhodnutím
Lichotila mi jeho pozornosť
Prihovoril sa mi každý deň, až sme napokon zašli na kávu, neskôr na víkend a po pol roku som sa k nemu nasťahovala. Bývali sme so synom u mojej mamy na dome. Vzájomne si pomáhali a bolo to dobré, ale prijala som ponuku odísť za ním do mesta a bývať u neho.
Synovi to neprekážalo, nemuseli sme cestovať každý deň do práce a do školy a táto zmena sa nám páčila.
Spočiatku všetko fungovalo, delili sme si náklady na bývanie a potraviny, trávili spolu všetok voľný čas. Starala som sa o domácnosť najlepšie, ako som vedela. V slepej dôvere som verila, že takto spolu budeme nažívať v porozumení a láske dlho.
Občas mi naznačil, že chodím k mame často a nemusíme tam tráviť každú nedeľu, že sa vie predsa o seba postarať a ak príde k nám, nemusí prespávať, veď domov to nemá ďaleko. Bola to oslava synových narodenín, keď som jej ponúkla, aby u nás prespala a nešla posledným vlakom domov.
Týždeň som si počúvala, že nech si to vyhodím z hlavy, že mama bude bývať s nami a podobne. Pritom vždy, keď prišla, alebo sme išli od nej, nabalila nám plno zo svojej záhrady a komory. Určite neškodoval. Práve naopak, bolo o neho postarané. No akoby sa ma snažil presvedčiť, že mama mi komplikuje život, že jej venujem veľa času a on sa to snaží „tolerovať“.
Rozmaznala si ho!
Syn hráva volejbal. Víkendové tréningy a zápasy neboli výnimočné a rada som ho tam vozila a sledovala v akcii. No aj to bolo kameňom úrazu, či nemôže chodiť na tréningy sám, veď doprava ho zavezie. K hale ale nebol priamy spoj a musel by prestupovať. Mal len 11 rokov a mne nerobilo problém zaviezť ho na tréning.
Tak som ho rozmaznala a je vidieť, že bol len pod ženskou rukou. Že on v jeho veku cestoval sám vlakom na druhý koniec republiky a tak ďalej. Napočúvala som sa, aký je nesamostatný a že mám byť na neho prísnejšia.
Najprv som sama seba presvedčila, že to tak asi je. Veď som bola na neho sama a je možné, že som ho rozmaznala. Ale bola to hlúposť. Dnes to už viem.
Už vidím, ako sa ma snažil mať len pre seba a doslova žiarlil na všetko, čo sa netýkalo jeho. Nerád počúval o mojej práci. Robím v banke a sme tam aj fajn kolektív, ale on vždy zvrtol reč na iné, akoby ho aj práca ukracovala o moju pozornosť.
Keď je nefunkčné manželstvo pre deti horšie ako rozvod
Myslela som si, že jeho správanie je normálne. Len ja nie som zvyknutá žiť vo vzťahu
Lichotila mi jeho pozornosť a záujem. Problémy som brala ako dôsledok toho, že som dlhšie nefungovala vo vzťahu. Poznámky typu - toto by si mala, toto nerob, viac sa mi venuj – som brala ako súčasť každého vzťahu. Proste som sa cítila nedostatočne skúsená žiť s mužom a rešpektovala som jeho postoj.
Obskakovala som ho, ale necítila som sa dobre. Myslím, že vytušil moju neistotu a často ma presviedčal o tom, že jeho pohľad je správny a môj nie. Zlom nastal, keď ma požiadal o ruku.
Môj syn sa rozplakal a ja som za ním bežala do izby. Muž tam vrazil a začal na „sopliaka“ vrieskať, že mi už dosť pokazil život a že nech mi dá pokoj konečne, že som vôbec nemohla kvôli nemu normálne žiť. V objatí so synom sme sa na neho dívali ako na psychopata, lebo už som videla, ako dvíha ruku a jednu mu chce vylepiť, len za to, že reagoval plačom na jeho žiadosť o moju ruku. Šialená situácia.
Požiadala som ho, nech odíde z izby, napokon odišiel a ja som vedela, že keď sa môj syn u mňa v náručí trasie, nebude to prvý ani posledný krát. Nebolo to ani prvýkrát, čo cítil, akoby bol on dôvodom môjho „nešťastného“ života, v ktorom ma podľa partnera obmedzoval. Nepočul to prvýkrát.
Aj moja mama mi už nevolala tak často a nepozývala na návštevu, aby mi „dala pokoj“. Uvedomila som si, že toto nie je môj vysnívaný život a ten predtým nebol zlý.
Že moja rodina je na prvom mieste a nevymením synove tréningy za celodenné varenie gulášu pre pána šoféra, či návštevu mamy za drhnutie kúpeľne v jeho byte.
Život slobodnej mamy: O Lásku neprosím
Odišla som a viem, že toto vo svojom živote nechcem
Na druhý deň sme odišli. K mame. Do nášho domu, v ktorom si žijeme slobodne a nikto nám nehovorí, čo máme a čo nemáme robiť. Blízkosť muža po mojom boku mi robila dobre, ale nie za cenu straty tých najbližších, ktorí sú mojim životom. Nie jeho komplikáciou, jeho podstatou.
Veľa žien, ktoré sú dlhšie samé zvolí kompromis a snaží sa zostať vo vzťahu, aj keď cítia, že to nie je v poriadku. Ja som sa tiež splašila so sťahovaním k nemu a mala nasadené ružové okuliare, obviňovala sa za to, čo som neurobila a čím som nebola. V tomto mám jasno. Radšej sama ako s niekým, kto na mne vidí len chyby.
Chcete sa ja vy podeliť o svoj príbeh? Zdieľať svoju skúsenosť? Napíšte nám: koscelnikova@orbisin.sk