Skutočný príbeh: Dieťa nie je hračka, ktorá keď sa pokazí, tak ju vyhodíme...
Píšem vám svoj príbeh, aby som povzbudila rodičov, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii, ako my. Pravdepodobnosť na Downov syndróm: 1:11.
Naša cesta za dieťatkom
S manželom tvoríme pár už osem rokov, z toho ako manželia tri roky. Obaja sme cítili, že je čas na dieťatko. Snaženie trvalo rok a bolo pre nás ťažké pochopiť, prečo sa nám nedarí splodiť dieťa, keď môj gynekológ tvrdil, že všetko je v poriadku. Rozhodla som sa, že zmením lekára. Ten mi po vyšetreniach hormonálneho profilu zistil, že mám veľmi malú rezervu vajíčok na svoj vek .
Hneď nás poslali do reprodukčného centra, kde sme s manželom podstúpili ďalšie vyšetrenia. Manžel bol v poriadku, u mňa sa potvrdil problém s vajíčkami. Lekárka nám odporučila, aby sme išli rovno na IVF. Bola to ťažká cesta veľmi a musím povedať, že ľudia sa na nás dívali aj cez prsty, ale neľutujeme. Dnes máme polročnú dcérku.
Skutočný príbeh: Náročná cesta k dieťaťu
Naša cesta za dieťatkom nebola cesta ružovou záhradou
Keď som sa dozvedela, že čakáme bábätko, bola som veľmi šťastná. Situácia sa skomplikovala, keď som sa objednala na podrobné ultrazvuky .
V 12 tt som podstúpila 3D ultrazvuk, kde mi povedali, že bábätko má malú nosovú kostičku a hrozí, že bude mať Downov syndróm (ext. zdroj Downov syndróm). Začala som študovať všetko možné aj nemožné okolo tohto výsledku. Zistila som, že existuje test, ktorý síce navyše niečo stojí (cca 300 eur), ale určí, či bábätko bude mat Downov syndróm alebo nie. Na výsledky sme čakali týždeň. Boli negatívne na DS, veľmi sme sa tešili, ale len pár týždňov.
V 20tt som opäť podstúpila morfologický ultrazvuk, kde som hrdo išla s výsledkami, no veľmi milý a úprimný lekár má hneď odbil, že testy nestoja za nič a malá pravdepodobne bude mať Downov syndróm, lebo na ultrazvuku sa to podľa ukazovateľov potvrdilo. Poslali ma za genetikom, ktorý mi odporučil ďalšie testy (ktoré sme si museli zaplatiť), alebo odber plodovej vody, mimochodom bola som v 22 tt.
Tu sa začali ozývať hlasy z okolia, že je to kvôli IVF, že si máme dieťa dať zobrať, lebo to bude veľmi ťažká cesta a čoho všetkého sa budeme musieť vzdať...
Môj pôrodný príbeh: Kto za to mohol?
Dieťatko si necháme. Pravdepodobnosť na Downov syndróm: 1:11
Poviem pravdu, mala som všelijaké myšlienky, ale nikdy nezabudnem na vetu, ktorú mi manžel povedal: Dieťa nie je hračka, ktorá keď sa pokazí, tak ju vyhodíme... a odvtedy som bola presvedčená, že bábätko si necháme.
V 30 tt som podstúpila ďalšie podrobné vyšetrenie, ale na inej klinike. Nosová kostička a veľký jazyk boli stále ukazovatele Downovho syndrómu. Boli sme zmierení s touto možnosťou, aj keď sme stále dúfali. Do pôrodu som čakala, aké dievčatko sa nám narodí, prijali by sme ho, nech bude akékoľvek. Malá sa neotáčala, mala som naplánovaný cisársky rez.
Prišiel deň pôrodu a sestričky sa na sále rozprávali o tom, ako to celé dopadne, pretože je tam vysoké podozrenie na Downov syndróm. Ten stres a nervy, ktoré som prežívala neprajem nikomu. Pravdepodobnosť bola vysoká 1:11. Dieťatko sa narodilo.
Lekári ju prezerali a prišli mi oznámiť, že vyzerá byť zdravá, ale pre istotu jej urobia ešte nejaké testy. Ja ani neviem opísať slovami, aký kameň mi zo srdca spadol. Rodina, kamaráti, všetci mi písali či je dcérka zdravá, či je v poriadku.
Očami mamy: O dievčatku s Downovým syndrómom
Dajte deťom šancu
Bola som veľmi pyšná na nás ako na rodičov. Že sme túto cestu nevzdali, dotiahli to do konca a čakalo nás krásne dievčatko.
Takéto krásne prekvapenia a veľa síl prajem všetkým rodičom. Dajte deťom šancu.
Čitateľka Lenka.
Ďakujeme Vám za Vaše príbehy. Sú povzbudením pre ďalších rodičov. Ak sa chcete aj vy podeliť o svoju skúsenosť, píšte na: koscelnikova@orbisin.sk