Skutočný príbeh: Náročná cesta k dieťaťu
Môj príbeh môže pomôcť iným ženám a rodinám. Chcem povedať jedno: hlavne nikdy sa nevzdávajte!
Mala som dvadsaťtri rokov a bola som čerstvo po svadbe. O dieťatku sme snívali už dávno pred svadbou, ale chceli sme to nechať na náhodu, ako život prinesie. Krátko po svadbe mi vyšiel pozitívny tehotenský test. Nemohla som tomu šťastiu ani uveriť, hneď som sa aj objednala na vyšetrenie, ale moja radosť bola schladená a spochybnená. Gynekológ evidentne nemal ani kúsok empatie a pri každej návšteve ma vítal slovami: "Netešte sa, ešte nevieme, či je dieťa v poriadku..."
Dieťatko nežije
Neviem, či ma chcel vystrašiť, alebo videl niečo viac. Po približne prvom mesiaci prišlo krvácanie a ja som v strachu utekala k lekárovi. Ten mi oznámil, že dieťa nežije. V nemocnici mi však na ďalšom vyšetrení povedali, že dieťatko žije a dokonca to vyzerá že budú bábätká dve. Tá radosť bola neopísateľná, ale netrvala dlho!
Prešli ďalšie tri týždne a prišlo to najhoršie čo mohlo prísť. Ani jedno z bábätiek sa neudržalo a musím ísť na kyret. Najhoršia a najbolestivejšia skúsenosť pre ženu. Tá bolesť sa nedá ani opísať.
Po nejakom čase sme si povedali, že to opäť skúsime, no nedarilo sa nám počať. Každý mesiac snaženia vystriedal negatívny test. Toľko sklamania a smútku.
Ťažká cesta za dieťaťom: Inseminácia aj IVF
Po asi piatich rokoch snaženia som nevidela inú možnosť a objednala nás s manželom na kliniku na vyšetrenie. Prešli sme vstupnými vyšetreniami, vyšetrením priechodnosti vaječníkov a odporúčaním na IUI (insemináciu). Insemináciu sme podstúpili 3x neúspešne a tak sa na klinike rozhodli, že je čas na IVF (umelé oplodnenie).
Jednoduché to nebolo, tie injekcie do brucha, ten stres a nervy a strach zo všetkého nového, ale dúfala som, že tentokrát to už vyjde. Po vybratí vyzretých vajíčok nám vytvorili krásnych šesť embryií! Jedno hneď vložili a po dvoch týždňoch mi vyšiel pozitívny test. Radosť ale netrvala dlho a pri najbližšom termíne menštruácie som o bábo prišla.
Lekári sa preto rozhodli urobiť hysteroskopiu, kde prišli na to, že sliznica v mojej maternici nie je schopná udržať dieťa pri tvorbe prirodzených hormónov. A tak sme začali s liečbou, nebolo to jednoduché, ale túžba po dieťati bola silnejšia ako strach a nepohodlie. Po druhom vklade, aj keď prvé tri mesiace boli veľmi náročné, sa nám narodilo to najkrajšie a najdokonalejšie dieťatko na svete!
Môj pôrodný príbeh: Kto za to mohol?
Neľutujem
Ani sekundu neľutujem že som sa dala na cestu umelého oplodnenia a chcela by som týmto odkázať aj iným ženám, ktoré túžia po bábätku, aby sa nevzdávali. My sme už boli rozhodnutí ísť cestou adopcie a nakoniec máme vlastné dievčatko. Do konca života budeme ďakovať bohu za ten dar.
- čitateľka Zdenka -
Ďakujeme za vaše príbehy. Pomôžu a povzbudia iné rodiny, ktoré túžia splniť si svoj sen o bábätku. Ste úžasné mamy! Ak sa chcete aj vy podeliť so svojou skúsenosťou, píšte na: koscelnikova@orbisin.sk