Príbehy našich čitateliek: Mala som z pôrodu strach
To, čo dokáže ženské telo, je majstrovské dielo. Takto sme zabojovali so svojím strachom!
Príbeh Lucie: Hviezdy nám priali
Strach z pôrodu som mala veľký, s priateľom sme sa o tom dosť rozprávali a moje reči boli príšerné. Priateľ mi hovoril, že keď vidí, ako to vnímam, má z toho stres aj on. Tehotenstvo som mala bezproblémové, no lekár sa o mňa veľmi nezaujímal. Výsledok? Skoro podvýživené dieťa. Istotu v lekárov som strácala, došlo mi, že sa musím spoľahnúť na seba a svoje telo, na to, že to proste zvládne a čo sa stať má, stane sa. Samozrejme, skúsila som všetky triky, čaje, vaginálny balónik, kurzy, k pohode mi pomáhala joga, celková fyzická a meditácie, ktoré mi pomohli sa správne nastaviť.
Prišiel deň D, s kontrakciami som sa vybrala MHD v Bratislave na jogu, prišla som domov, dala si horúcu sprchu a cez aplikáciu som začala rátať kontrakcie. Bolo to všelijaké, ale stále som si vravela, že toto nie je pôrod, veď horúca voda pomôže, ale o 23.00 h nám ju vypli... O polnoci sme už boli v pôrodnici a oznámili mi, že rodím. Prvé, čo mi napadlo – nemôžem, doma ma čaká torta, ktorú upiekol môj muž!
Pichli mi epidurálku (ďalší strach), no nebolo to až také hrozné. Zabrala mi však na polovicu tela a horná časť si to pekne vytrpela. Tlačila som aj s pokrikom, veď si treba pomôcť. Dieťatko prišlo na svet ráno o 6.35 po takmer 12-hodinovom maratóne v deň mojich narodenín, na ktoré nikdy nezabudnem. Čuduj sa svete, po strachu nebolo ani stopy, nemal kedy prísť, nebol naň čas ani priestor. V ten deň nám proste hviezdy priali...
Lucka
Môj pôrod S a BEZ alebo ako som sa nahá triasla strachom
Príbeh Martiny: Ďalšie dieťa? Strach je silnejší...
Na vytúženú dcérku sme sa nesmierne tešili, no v 8. mesiaci ma začal chytať jemný stres, tak som si pozerala videá o pôrode, a to ma akosi upokojilo. Keď som prišla s kontrakciami do pôrodnice, neverili mi, že som v 38. týždni, vraj mám veľmi malé bruško a po pol hodine ma poslali domov, že sú to poslíčkovia. Sestrička mi povedala, nech prídem rodiť až cez deň a doktor mi dal tabletku na urýchlenie. Cesta domov bola v bolestiach, hneď po príchode mi odtiekla plodová voda a kontrakcie som mala každé dve minúty. Cestu autom späť si nepamätám...
V pôrodnici som zažila hrubé správanie. Slová doktorky, že nerozumie, ako môžem rodiť prirodzene, keď mám neskutočne úzku panvu, ma nepotešili. Malú som videla len minútku, na druhý deň som si ju našla položenú na posteli, keď som sa vrátila zo sprchy. Túžba po ďalšom bábätku je veľká, ale strach z pôrodu je, bohužiaľ, silnejší...
Martina K.
Príbeh Soni: Bolo mi to už jedno...
Prvý pôrod som mala plánovaný cisársky. Všetky informácie som mala vygooglené a naštudované. Strach som pocítila až v deň ráno, keď prišli po mňa na izbu... Vtedy mi to akosi všetko „docvaklo“, ale nebolo cesty späť.
Druhý pôrod som zvládla pred 3 mesiacmi. Celé tehotenstvo som trošku dúfala, že to tiež bude sekcia. Hovorila som si, že viem, do čoho idem, ale zároveň som mala aj strach, predsa len to je zásah do tela, operácia. Až keď mi deň pred termínom odtiekla plodová voda, so strachom v očiach som pochopila, že si „vyskúšam“ aj prirodzený pôrod... Áno, bola panika, ale po 12 hodinách v bolestiach mi to už bolo akosi jedno, len nech je už po všetkom... Dnes mám dve krásne dievčatá.
Soňa H.
STRACH z tehotenstva a pôrodu? Nie ste v tom sama
Príbeh Ivanky: A to je všetko?
Mám za sebou dva pôrody. Prvý bol mesiac pred mojimi 36. narodeninami, druhý polroka pred štyridsiatkou. Mám však dobré gény a tehotenstvá boli bez komplikácií. O pôrode som dosť premýšľala a sem-tam sa ma aj zmocňovali obavy. Ale skôr som bola zvedavá, aké to vlastne je, tešila som sa na ten zážitok, akýkoľvek mal byť.
Najväčšiu paniku som zažila asi mesiac pred pôrodom prvej dcéry. Vtedy som zrazu mala pocit, že to chcem ešte na chvíľu zastaviť. Ešte chvíľu byť sama. Len ja. Fakt to bolo až panické, prečo nemôžem mať brucho ešte o mesiac, dva dlhšie. Myslím, že za to mohli hormóny. Pôrod prebehol bleskovo. Aj s príchodom trval asi hodinu a mali sme dcéru. Dokonca, keď som porodila, bola moja otázka na doktorku: a to je všetko? Ale nechcem to zľahčovať. Bolelo to dosť. Lenže tým, že to bolo rýchle, dalo sa to zvládnuť bez všetkých umelých zásahov. Ešte rýchlejšie to prebehlo pri druhom pôrode. Takže ma panika ani stres nemali, našťastie, kedy potrápiť. Dodnes tvrdím, že by som rodila za všetky ženy planéty, len nech si to do dňa D pekne samy vynosia...
Ivana z Košíc