Skutočný príbeh: Cítila som bolesť počas sekcie
Pani doktorka anestézie sa ma neopýtala na váhu. Zrejme ju nevyčítala ani z papierov, keďže som na chvíľu počas sekcie "precitla".
O dvoch sekciách
Prvá sekcia október 2014 a bola plánovaná. Veľké bábätko plus otočené ritkou dolu.
Všetko prebiehalo dobre. Pri poslednej návšteve pred pôrodom mi nakázali, kedy mám prísť na príjem, ale nabehla som tam dva dni skôr v nočných hodinách. Niečo sa bábätku nepáčilo, lebo doslova skákalo asi šesť hodín v kuse. Pravdaže ma vysmiali a chceli poslať domov, ale keď zistili, že o dva dni mám príjem, nechali si ma v nemocnici.
Nikto nepovedal, čo mám robiť. Popoludní ma vystrašila sestrička s krikom, že kde som, od rána ma čakajú na monitore...Potom ma len pinpongovali hore dolu a keďže bol piatok, čakalo sa do pondelka.
Cez víkend som sa kvôli poslíčkom bála, že porodím. V pondelok na monitore som už predýchavala akosi silnejšie a ďalšie mamičky sa ma pýtali, že čo sa deje, keďže monitor nič neukazoval. Tak som len posunula "čidlo" a skoro im to tam explodovalo. Sestričky ma chceli vrátiť na izbu, ktovie, podľa akej príručky na čo čakali. No našťastie nabehla pani primárka a hneď ma išli "porodiť". Lekári boli vynikajúci, sestričky tiež, aj asistentka na jednotku. Kameňom úrazu bola anesteziologička.
Stefi a jej pôrod: Z nemocnice som odišla s placentou
Cítila som bolesť počas sekcie
Moju žiadosť o úplnú anestézu kvôli chrbtici, úplne zamietla. Začala má presviedčať, že kým to nemá na papieri, tak žiadny problém nevidí. Bola nevrlá a štekala po mne, prečo myslím len na seba a nie na dieťa. Že dnešné matky sú sebecké.
Po týchto vetách som sa triasla ako osika a bolo mi jedno, ako to spravia, len nech je dieťatko, ktoré sa silou - mocou chcelo dostať na svet, zdravé.
Nespýtala sa ma ani na váhu. Priviazali ma, ale ani to nepomohlo, lebo som bola taká vystresovaná z pani anesteziologičky, že som im hrkala celým stolom aj s priľahlým príslušenstvom.
Už reku nech má uspia, keď som priviazaná a bude dobre. Nebolo.
Precitla som na obrovskú bolesť v podbrušku, skúšala som kričať, nedalo sa (bola som zaintubovaná),snažila som sa pohnúť rukami nohami, nedalo sa (bola som priviazaná)...viac si nepamätám.
Porodila som. Zistila som to po preložení na izbu, keď mi pôrodník oznámil, že sa dieťa narodilo zdravé a veľké. Za ním hneď v pätách bola anesteziologička: "Museli sme vám dvakrát dávať anestéziu,ste sa nám prebrali počas zákroku..." Viem, drahá. Ver mi, že si tú sekundu zapamätám.
Lindin príbeh: Pri prvom pôrode ma vysmiali a už NIKDY som rodiť nechcela
Nebála som sa druhého pôrodu. Pani anesteziologičky však áno
Po 8 mesiacoch som našla opäť 2 čiarky a radosť sa miešala s obavami, čo ak tam bude zas tá "milá anesteziologicka", z tej som mala obrovský strach.
Dieťa opäť veľké, ešte skoro po sekcii, nebola iná možnosť, ako sekcia.
Obdobie štrajku sestričiek a hromadné výpovede, rekonštrukcia pôrodnice. No trafila som fakt super čas.
Našťastie moja nočná mora nemala službu. Anesteziológ bol milý, opýtal sa ma na váhu a teda vedel, koľko mi má dať anestézie. Bábätko porodili za chvíľu. 
Ako sa už stáva, nič nie je ideálne a tentoraz mne a ostatným mamám robili "radosť" sestričky. Na nočnom dojčení nezapínali svetielko a pravidelne pomiešali deti. Raz som dojčila, keď mi sestrička s úsmevom nesie bábätko: "Maminka, už plače od hladu". Vravím jej: " Ďakujem, jedno už mám. Skúste vedľa..."
Potom mi bábätko dali domov také zaparené, že som plakala cestou domov. Nemohli byť s nami na izbe, keďže prebiehala rekonštrukcia oddelenia.
Ale zvládli sme a hovorím na rovinu, ak sa ešte pošťastí, pôjdem do toho znova. Stojí to za nepohodlie a zážitky, na ktoré by ste radšej zabudli.
Ďakujem. S pozdravom Evička
Ďakujeme za vaše skúsenosti a príbehy. Život ženy je veľmi pestrý, zvlášť, keď sa stane matkou. Máte aj svoj príbeh, s ktorým sa chcete podeliť, odovzdať svoju skúsenosť?
Napíšte nám ho na: koscelnikova@orbisin.sk